Prípad poľovníkov, ktorí nahlásili pytliačenie vtedajšieho šéfa VŠZP, ako aj „dobrodružstvá“ Ivana Cehelského po tom, čo upozornil na čierny revír v chránenej oblasti, ilustrujú, aké ťažké je byť smelým zajkom.
Nevieme celkom ostro posúdiť, čo sa udialo poľovníkom zo Silickej Jablonice, no situácia sa javí tak, že o svoj revír – akousi hlúpou náhodou – prišli. A Forai, zdá sa, poľuje ďalej (našťastie, už nie z čela poisťovne, skolila ho kauza „teta Anka“).
Poukázali na spornú Foraiovu poľovačku, úrady im nechcú vrátiť revír Čítajte Cehelskému pevné nervy závidíme, lebo jóbovská tortúra nasledovala, keď upozornil na divý revír v Strážovských vrchoch, kam si chodia vystreliť aj prominenti.
Čitateľovi behá mráz po chrbte zo zmienky, že sa našiel len jediný spravodlivý policajt, čo by podnet riešil, aj ten čoskoro kamsi pošiel.
Byť odvážnym kritikom pomerov v menšom prostredí je ako kráčať po povrchu Mesiaca. Gravitácia mocenského centra nepopustí.
A potom počúvame, že tí, čo radšej zostali doma a na žiadne protesty sa nehrnuli, sú vlastne s pomermi spokojní. Aha.
