Autor je politológ, kandidát na prezidenta SR
Komentátor denníka SME Peter Tkačenko sa v reakcii na moju Tieňovú správu o stave Slovenskej republiky posťažoval, že už desať rokov „otravujem“ s myšlienkou novej ústavy. Zároveň však pripustil, že predtým, ako ju odmietne, sa môže nad ňou zamyslieť.
Keďže tým preukázal nezvyčajnú mieru láskavosti, odpustíme mu aj pozoruhodný spôsob uvažovania, ktorý pozná odpoveď ešte skôr ako si položí otázku, a venujeme mu vecnú reakciu.
Nová ústava je nezodpovedný hazard Čítajte Nie som jediný
Keď sa Platón v Syrakúzach pokúsil nastoliť novú ústavu, zviazali ho, hodili na loď akéhosi Sparťana, ktorý dostal rozkaz predať ho na trhu s otrokmi a vyhostili ho so slovami: „Je to len filozof, nikto si to nevšimne.“
Komentátor denníka Sme má síce pravdu v tom, že otázku nového základného zákona nášho štátu nastoľujem najdlhšie a najvytrvalejšie, zďaleka však nie som už jediný. Pred siedmimi rokmi vtedajší predseda parlamentu a podpredseda KDH Pavol Hrušovský po prvýkrát pripustil, že dozrel čas na novú ústavu. Minulý rok sa k myšlienke novej ústavy prihlásil aj poslanec a právny expert SaS Alojz Baránik. Prijatie novej ústavy navrhoval aj bývalý sudca Ústavného súdu SR Ján Drgonec.
Nie je to teda otázka ani nelegitímna, ani nová a vyžaduje si poctivejšiu diskusiu ako len povrchné odsudky.
Nebojme sa demokracie
Chápem Tkačenkove obavy o sekulárny charakter štátu (ktorý už aj tak existuje iba na papieri) alebo o iné hodnotové ukotvenia v novej ústave. Priznám sa, mám ich tiež. Základný zákon štátu však nemôže byť výsledkom individuálnych politických názorov, ale všeobecnej vôle ľudu dosiahnutej konsenzuálnou spoločenskou zmluvou.
