Autor bol ministrom financií SR, pôsobí ako poradca ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
Celý svet sa díva na Rusko, tentoraz najmä na futbal. Tento článok však nebude o futbale. Jednak tam nie sme, ale v každom prípade Rusko by nás malo zaujímať, ale predovšetkým znepokojovať pre niečo úplne iné, ako je futbal.
Povedané stručne a jednoducho – (aj) naša (slovenská) sloboda, nezávislosť, územná celistvosť a prosperita je podmienená našim udržaním sa vo fungujúcich euroatlantických štruktúrach a fungovanie týchto štruktúr je zase závislé na udržaní liberálnej demokracie, otvorenej spoločnosti a na fungujúcom medzinárodnom poriadku.
Kríza je zjavná a hlboká, má veľa príčin a hybných síl, je však nad slnko jasné, že jedným z akcelerátorov a podnecovateľov tejto krízy je putinovské Rusko. Povedané inak, dnešný ruský režim robí všetko, čo je v jeho silách, aby liberálnu demokraciu deštruoval.
Estónsko, Gruzínsko, Ukrajina
Minimálne od roku 2008 od vojenskej intervencie v Gruzínsku Rusko ignoruje medzinárodné právo, čo opäť potvrdilo anexiou Krymu a vojenskou agresiou na východe Ukrajiny. Už v roku 2007 Rusko zorganizovalo kybernetický útok na Estónsko, na jeho vládu a komerčné banky. V Petrohrade bola vytvorená fabrika na šírenie dezinformácií a konšpirácií v zahraničí.
Dôležité je uvedomiť si, že už vyše desať rokov ide o ucelenú a premyslenú stratégiu, ktorá vychádza z toho, že Rusko je oproti USA a NATO neporovnateľne slabšie ekonomicky aj vojensky (vojenské výdavky Ruska sú asi 10 percent oproti USA), a tak sa orientujú na vojnu „inými spôsobmi“ – kybernetické útoky, ovplyvňovanie volieb, šírenie falošných správ a konšpirácií, korumpovanie, podpora protisystémových populistických strán a podobne.
Od roku 2009 ruská ekonomika stagnuje, a tak si Putin začal upevňovať popularitu a moc agresívnou, expanzívnou imperiálnou politikou.
Putinov Iljin
Jeden z najuznávanejších znalcov histórie strednej a východnej Európy v tejto súvislosti hovorí o ruskom fašizme. Podľa Snydera Putin buduje ideológiu svojho režimu na prácach ruského filozofa Ivana Iljina, ktorý emigroval z Ruska po roku 1922 a vo svojich prácach obraňoval politický totalitarizmus, konkrétne nemecký a taliansky fašizmus.
