Počas jedinej tlačovej konferencie 15. júna povedal americký prezident Donald Trump celkovo 22 neprávd vrátane cynickej lži, že opozičná Demokratická strana je zodpovedná za jeho krutú politiku oddeľovania detí od rodičov, ktorí prešli nelegálne cez americko-mexickú hranicu. „Neznášam oddeľovanie rodičov a detí,“ tvrdil prezident neúprimne.
„To chceli urobiť demokrati – a mohli to vyriešiť veľmi ľahko, stretnutím.“
Momentálne sa zdá, že sa topíme v nepravdivých informáciách, šírených vedome a zámerne, a nikto ich nepodporuje nadšenejšie ako Trump, údajný vodca západného poriadku založeného na pravidlách.
Obhajcovia tohto poriadku reagujú faktami a tým, že apelujú na akceptované pravdy. No v rámci ďalšej známky toho, nakoľko trumpizmus skúša západnú civilizáciu, sa aj tieto pravdy pod tlakom ukazujú menej spoľahlivé, než si myslíme.
Aký je teda tento svet založený na dôkazoch, v ktorý vraj veríme, a ako ho bránime proti prívržencom plochej zeme?
Podvrhnutá veda?
Vezmime si napríklad jednu z najznámejších psychologických štúdií, experiment zo stanfordského väzenia z roku 1971. V tomto klasickom teste rozdelili univerzitnú triedu na „strážcov“ a „väzňov“ a požiadali ich, aby hrali svoje roly viac ako dva týždne v predstieranom väzení. Štúdiu museli predčasne ukončiť po tom, čo niektorí „väzni“ prejavovali psychické utrpenie, zatiaľ čo „strážcovia“ s nimi zle zaobchádzali a nadobúdali autoritárske spôsoby.
Experiment interpretovali ako ukážku, že situácie môžu vyrobiť príšery aj z najobyčajnejších ľudí – ako sa stalo povedzme v nacistických táboroch smrti za druhej svetovej vojny alebo vo väzení Abú Ghrajb v Iraku okupovanom Spojenými štátmi po roku 2000.
