Ešte máme v čerstvej pamäti, ako Andrej Danko pozýval organizátorov pochodov Za slušné Slovensko, aby nerobili politiku postávaním na ulici, ale vstúpili do nej. Tou slávobránou, ktorou sa vstupuje do politiky, sú preňho, samozrejme, voľby.
No ani mimo straníckej politiky nie je občan bez moci, nekončí sa to hodením lístka do urny. Táto sugescia, že niet inej politiky okrem straníckej a v nej víťaz berie všetko, sa oficiálne skončila výsledkami, ktoré doručili námestia.
Reči o prevrate, ktorý sa podarilo koalícii odvrátiť – a Most mal v tomto prevrate akú úlohu, pán poslanec Fico? –, síce kadekomu zvonia v ušiach, ale už nemajú želanú silu vytlačiť občiansky element z politiky. Kam normálne patrí.
Zastrašovanie fungovalo na učiteľov, ktorí si len v malom počte prišli do Bratislavy povedať svoje. Že od 1989. existujú na okraji záujmu. Počuli sme vtedy o riaditeľských zákazoch zapojiť sa do štrajku či podporiť ho čo i len kliknutím na sieti. A v krajine, kde sa všetci poznajú, to stačilo na udusenie väčších aktivít. Ľahko sa potom hovorilo – tak ako aj o redaktoroch z RTVS a teraz o farmároch – o malej hlučnej skupinke.
