Človeku zostáva rozum stáť, keď sa na to pozerá. Akoby boli dejiny len bezcenným zdrapom anekdot, akoby sme boli nútení dookola opakovať tie isté chyby: znovu a znovu sa stávať vlkmi. Človek človeku svorkou.

Nijako inak sa nedá opísať to, o čo sa pokúša Viktor Orbán (a jemu podobní) u našich južných susedov. Alebo, presnejšie, inak sa to opísať dá, ale bontón a nejaká vnútorná zábrana publikovať hrubé vulgarizmy tomu bráni. Pretože orbánizmus v Maďarsku je na zostupnej trajektórii, ktorá v najhoršom z možných scenárov môže zahŕňať až občiansku vojnu alebo genocídu.
Funguje to nasledujúco: cesta k rozsiahlemu násiliu medzi ľuďmi v spoločnosti je priam definovaná postupnosťou krokov. Vývojom, ktorý bol už mnohokrát opísaný a ktorý má rôzne a zakaždým horšie fázy.
Pri miernom zjednodušení je prvou nástup tvrdého populizmu a následne zhrubnutie slovníka. To postupne zahŕňa aj vstup extrémistických nápadov do stredného prúdu, keď populisti začínajú zápasiť o svoje preferencie – čím sa extrémizmus stáva normálnou a akceptovanou súčasťou spoločnosti.