Od zadržania k právoplatnému odsudzujúcemu rozsudku je dlhá cesta, asi ako od štartového výstrelu do cieľa maratónu. Navyše v situácii, keď ešte nie je jasné, čo vlastne polícia od Mariána Kočnera chce.

Známe informácie o kauzách, v ktorých figuruje jeho meno alebo sa len tak náhodou okolo nich obšmieta, však zakladajú predpoklad, že polícia (a azda aj ďalšie orgány činné v trestnom konaní) sa majú prečo s Kočnerom poriadne dlho rozprávať. Preto by bolo celkom na mieste si dôkaznú situáciu poistiť.
Aby sa náhodou nestretával s politikmi už len na ostrovoch v zámorí (Béla Bugár vie), alebo aby nezastrašoval svedkov aj iných (ako Jána Kuciaka), alebo jednoducho len nepokračoval v trestnej činnosti.
Samozrejme, treba si ctiť prezumpciu neviny, každý vrátane Kočnera má na ňu právo. Ale spolu s ňou si treba ctiť aj spravodlivosť. A jedna z jej základných poučiek znie, že ak niekde existuje podozrenie na zločin, treba ho riadne vyšetriť.
Preto, konečne.