Pred štyrmi rokmi prijali poslanci SNR Deklaráciu o zvrchovanosti SR, v ktorej SNR vyhlásila "zvrchovanosť SR ako základ suverénneho štátu slovenského národa". K tomuto aktu došlo ešte počas existencie ČSFR, takže len málokto nevnímal jeho prijatie ako rozhodujúci krok k vyhláseniu slovenskej samostatnosti. Informačný šum okolo termínov svojbytnosť, zvrchovanosť a samostatnosť, zavádzanie verejnosti sľubmi o piatich spôsoboch riešenia štátoprávneho postavenia Slovenska mali predovšetkým minimalizovať prípadné prejavy nesúhlasu obyvateľov Slovenska s priebehom rokovaní víťazov volieb v ČR a SR, na ktorých sa dohodol koniec ČSFR.
Odvtedy sme však neraz svedkami toho, ako "otcovia vlasti" účelovo a cynicky pripomínajú tým, ktorí za Deklaráciu nehlasovali, že samostatný štát nechceli a nech teda dnes nebránia vo výkone moci tým, ktorí "naplnili tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť". Isteže by sa dalo s nimi polemizovať a pripomínať napríklad slová "najväčšieho otca vlasti" pre francúzsky Le Monde (samostatnosť nechceme, tlačia nás do nej), pripisovali by sme však tejto debate priveľký význam.