Vraj je to cenzúra. Vraj vám okliešťujú slobodu slova, vraj práva sú posvätné a oni si vás, ublížené obete, oni si vás dovolili obmedzovať. Dovolili sa vám postaviť, nechcú predávať antisemitské bludy v supermarkete.
Takže takto: nie, nemáte právo veriť hocičomu. Nie, nemáte právo hlásať hocičo. A nie, nemáte žiadne morálne právo klamať, šíriť hlúposti, násilie a rasistické xenofóbne nezmysly len preto, že ste sa vo svojich životoch nedokázali nikdy preniesť cez komplex menejcennosti. To totiž normálni ľudia zvládajú kdesi v puberte.
Vraj máme spolu diskutovať. Ale to zároveň znamená, že musíme všetci rešpektovať nejaké pravidlá – a rešpektovať ich vždy, nielen vtedy, keď sa nám to bude hodiť. Aj vtedy, keď v debate prehrávate, keď ste v menšine a keď vám pravidlá demokracie lezú krkom.
Ak ich totiž rešpektovať nebudete, nemáme sa o čom baviť. Nemáme sa prečo baviť. A nebudeme sa baviť – lebo tam je tá čiara.
