Štyrmi mesiace po vražde Jána Kuciaka a tri po vymenovaní vlády Petra Pellegriniho by sa mohlo zdať, že nejaké tie ľady sa predsa len pohli.
Tibor Gašpar už zrejme dostal prvý výsluhový dôchodok, protestujúcich traktoristov po dvoch dňoch obliehania Bratislavy prijal už kadekto, na prezídiu vypovedá Marian Kočner a čaká ho zrejme návrh na vzatie do väzby.
Niekto by mohol namietať, že sa vlastne nič nemení.

Robert Fico vykukuje novému premiérovi spoza pleca, nový policajný prezident Milan Lučanský je rovnako človek Smeru, ako iní doteraz, a že s tým Kočnerom je to len také PR divadlo.
Netreba hneď prepadať skepse, verejnosť si zrejme až časom uvedomí, že za posledné mesiace dosiahla veľmi veľa. Pred pol rokom boli akékoľvek zemetrasenia úplne nepredstaviteľné. A stále je tu najmä tá kolektívna skúsenosť verejného vzdoru, že naozaj sa dá vymeniť neželaná vláda.
Štátna moc pochádza od občanov, píše sa v slovenskej ústave. V piatok je opäť príležitosť voleným zástupcom pripomenúť, že ich občania sledujú.