Zatýkanie novinárov, vojenské operácie doma aj u susedov, upevňovanie moci v rukách jedného človeka. Tento trend nie je nový, nezačne sa týmto víkendom a podľa prieskumov to vyzerá tak, že sa ani neskončí.

Turecko pokračuje v ceste k niečomu, čo už dostalo klišéovitý názov sultán Erdogan.
Časť tureckej spoločnosti, ktorá stále verí, že krajina môže byť súčasťou Západu, prehrala niekoľko posledných volieb. Stačilo však málo, aby napríklad ústava, ktorou si Erdogan posilňuje moc, neprešla. Ešte sa to dá otočiť.
Turecko môže byť pre Európu tiež varovaním. Varovaním, že liberálna demokracia sa vie v priebehu niekoľkých volieb zmeniť na diktatúru. A že táto cesta môže inšpirovať aj politikov v Európe.
Nakoniec, na túto cestu sa podľa vlastných slov už vydal sused Orbán, keď chválil turecký neliberálny systém. Erdoganovi premena na sultána trvala pätnásť rokov, Orbán začína deviaty rok nepretržitého vládnutia.