Pozrite sa na tú fotografiu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to klasický záber, akých z Afriky chodí mnoho. Omieľané klišé o tom, aké šťastné sú deti, aj keď žijú v chudobe (s moralizujúcim dodatkom, že si máme z nich brať príklad a tešiť sa aj z mála). Tancujú, spievajú, lebo taký je ich naturel a to sa nemá zmeniť.
Mimochodom, spievajú o tom, že už nastáva nová éra Afriky, keď bude slnko žiariť a všetko bude lepšie. Motív, ktorý sa neustále vracia od 60. rokov minulého storočia, keď africké štáty získali nezávislosť.
Fotografia pochádza z okresného mesta v Ugande pri brehu Viktóriinho jazera. Buikwe ako okresné mesto nevyzerá, nemá poriadnu cestu, domy sú rozpadnuté a roztrúsené na obrovskom území. Nevyzerá ani ako mesto, ale má také administratívne označenie.
Kamionisti a HIV
Prechádza ním hlavný ťah medzi kenskou Mombasou, Nairobi, ugandskou Kampalou až do rwandského Kigali. Mnoho kamiónov, vodičov, ktorí tu v noci prespávajú, prostitútky, ktoré im noci spríjemňujú.
To so sebou prináša vírus HIV. Nakazená ním je aj väčšina detí na zábere, niektoré dievčatá otcovia znásilňovali, mnohé deti sú podvyživené. Vek je zbytočné hádať, nedostatok potravín v útlom detstve zastaví vývoj a telo to už nikdy celkom nedobehne.
