Hoci by si mnohí želali iný vývoj v kauze Mariana Kočnera a Pavla Ruska, na väzobné stíhanie nestačí len to, že prvý menovaný odmieta spolupracovať a vyšetrovateľom zmenky sprístupniť. Je právom každého vrátane Kočnera brániť sa proti obvineniu aj tak, že s políciou nebude spolupracovať.
Ak majú špeciálni prokurátori pocit, alebo hoci aj dôvodné podozrenie,že skutok naozaj obvinení spáchali a treba ich aj väzobne stíhať, musia zabezpečiť dostatok silných dôkazov. Sudcovi Puchovskému, ktorý o väzbe rozhodoval, sa zjavne ich počet aj sila málili.
V prípade Kočnera sa však nedá úplne zbaviť pocitu, že skôr než absencia dôkazov, pomáhajú jeho pohodliu v trestných konaniach kamarátske konexie.
Dôvera v orgány činné v trestnom konaní je pre dobre fungujúcu spoločnosť nevyhnutná. V Kočnerovom prípade však už existuje precedens z čias Glance House a Dobroslava Trnku. Preto je dobré si všímať, kto, kedy a ako o ňom rozhoduje.