
Nič nové sa nenaučil a nič staré nezabudol. Robert Fico je pevne odhodlaný, že keď už je odsúdený na politické dožívanie, narobí pritom toľko škôd, koľko bude vládať. Financie budúcich generácií chce rozvrátiť cez dôchodkový strop a spoločenské tkanivo fúkaním do utešene sálajúcej pahreby nenávisti. Vzorovým príkladom je avizovaný zákon o zverejňovaní financovania mimovládok. Aby sme vraj videli, či majú peniaze z cudziny.
Je až nedôstojné vecne to rozoberať, ale okolnosti nedovolia inak. Takže, pri málokom vidíme do financovania tak podrobne, pretože mimovládky sú závislé od dotácií a ich podmienkou je transparentné zverejňovanie hospodárenia. Fico iste povie, že v takom prípade sa predsa nič nedeje a nemáme problém. Lenže problém to je.
Ako (budúci) predkladatelia dobre vedia, že tu vôbec nejde o nejaké zvyšovanie transparentnosti, ale o odkláňanie pozornosti od škandálov Smeru prostredníctvom vyvolávania ducha zahraničného nepriateľa a jeho piatej kolóny v podobe domácich napomáhačov. Zo žiadosti o odkrytie zahraničného financovania totiž implicitne vyplýva, že zahraničné peniaze sú zo svojej podstaty akési nečisté, zlovestné, veď kto by na Slovensko posielal peniaze len tak, všakže? Vedľajším dôsledkom bude, ako inak, ďalšia eskalácia xenofóbie, podozrievavosti a nenávisti.
“Dôsledkom bude, ako inak, ďalšia eskalácia xenofóbie, podozrievavosti a nenávisti.
„
Aby sme pochopili, čo je to za hlúposť, povedzme si, že aj Slovensko financuje vo svete množstvo mimovládok, čím napríklad podporuje insitné umenie rodákov vo Vojvodine. Keby chcel byť Fico konzistentný, povedal by, že v Srbsku pracujú za žold z Bratislavy zahraniční agenti.
Isteže, v prípade Smeru nie sú s hukotom prijímané, ale bezzubé zákony žiadnou novinkou. Preslávil sa protiústavným zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, potom presadil už takmer zabudnutý tlačový zákon, v ktorom médiám prikázal každý rok zverejniť majetkovú štruktúru, čo každé noviny vybavili dvoma riadkami v tiráži silvestrovského vydania.
Niežeby niečo z toho Ficovi prekážalo, on predsa nešiel do politiky, aby na Slovensku niečo zmenil k lepšiemu. Vždy sledoval len osobný prospech, prípadne si potreboval kompenzovať frustrácie, spoločnosť bola len nástrojom, ktorý mu to umožnil. Akékoľvek následky sú preňho len kolaterálom, ktorým sa on nemusí zaoberať. Rukolapne, je to zlomyseľný hochštapler, ktorý nasmradí vo výťahu a vzápätí vystúpi.
Ďakujeme.