Autor je politológ a publicista
Verejná debata sa redukuje na: F-16 alebo gripen? Je to nezmysel, problém je oveľa hlbší. Ideme kupovať lietadla, na ktoré nemáme, ktoré nepotrebujeme a ktoré od nás v skutočnosti spojenci nechcú.
V pláne vyzbrojovania do roku 2030 si armáda zadefinovala svoj „list želaní“. A ten prešiel vládou bez akejkoľvek odbornej diskusie, námietok analytikov či opozície. Bola to chyba, pretože tým sa položil základ zdanlivo koncepčného, v skutočnosti bezhlavého míňania.
Celý plán 2030 totiž stojí na vode. Nielen, že príjmy rozpočtu má ministerstvo nadhodnotené oproti skutočným - už budúci rok bude deficit podľa ministerstva 267 miliónov. Aj keby sa naozaj podarilo zvýšiť výdavky na obranu podľa plánu, ten najmä v jeho neskoršej časti ráta s absolútne podhodnotenými cenami techniky.
Dnes s veľkou istotou vieme povedať, že aj pri dosiahnutí dvoch percent na obranu po roku 2024 plán prezbrojovania skončí niekde v polovičke.
Takže otázka znie: Ak dnes nakúpime drahé lietadla, čo neskôr obetujeme? Tanky, ktoré aj tak len živoria? Alebo zrušíme rovno jednu z našich dvoch brigád, aby sme mali aspoň jednu funkčnú a modernú? Ministerstvo tento fakt ignoruje a tvári sa, že môžeme mať všetko.
Kupujeme, čo nepotrebujeme
Nemôžeme a naši spojenci to po nás navyše ani nežiadajú. NATO totiž vydáva správy, kde hodnotí, ako krajiny plnia svoje záväzky, a radí im ako ďalej. Aliancia tieto správy neutajuje, avšak slovenské ministerstvo obrany našu nechce zverejniť. Prečo?
