Hodnotenie aktivity poslancov je ošemetná vec. Keďže politická práca sa naozaj veľmi ťažko kvantifikuje, novinárska obec (vrátane autora tohto textu) tradične siaha k tomu, čo sa merať dá – k vystúpeniam v parlamente, predkladaniu zákonov či pozmeňujúcich návrhov. Kto však niekedy videl parlament zvnútra, vie, že to môže byť veľmi zavádzajúca metóda.

Jadrovou úlohou totiž je zastupovať záujmy svojich voličov, respektíve občiny ako takej, čo vôbec nemusí korelovať s predkladaním zákonov. So skromnou dávkou preháňania by sme dokonca mohli povedať, že poslanec v skutočnosti nemá čo písať zákony.
Na napísanie a schválenie sú zvyčajne treba dve veci, ktoré poslanci nemajú – parlamentnú väčšinu a rozsiahly odborný aparát. To prvé zabezpečuje koaličná rada rozhodujúca o agende vlády a to druhé ministerské legislatívne odbory.