Viktor Suchý je slovenčinár, básnik, vedie Kabinet pomalosti v Novej Cvernovke
Marakéš. Šicke me naše / Václav Pankovčín / KK Bagala 2018
Vo vydavateľstve KK Bagala vyšiel pri príležitosti nedožitých päťdesiatych narodenín autora prvý z plánovaných troch zväzkov súborného diela Václava Pankovčína. Obsahuje zbierky poviedok Asi som neprišiel len tak (Smena 1992) a Marakéš (Sumus 1994) v prepracovanej podobe, v akej ich plánoval vydať v knihe Šicke me naše!
Václav Pankovčín (1968 – 1999) pochádzal z obce Papín v okrese Humenné, rovnako ako prozaik a dramatik Ján Patarák (1936) a básnik Michal Chuda (1947). Pôsobil tu aj prozaik Milan Zelinka (1942).
Pankovčín absolvoval chemické učilište a dva roky pracoval ako robotník v Chemlone Humenné. Vyštudoval žurnalistiku na FF UK v Bratislave, aktívne sa zúčastnil Nežnej revolúcie, písal o živote Rómov na Slovensku. Celé 90. roky pôsobil ako reportér denníkov Telegraf, Smena, SME a Pravda až do náhleho skonu 18. januára 1999.
Jeho spisovateľská i publicistická práca priniesla inšpiratívne výsledky, hoci trvala len jednu dekádu. Prvá poviedka – Prípoviedka o fazuľovej polievke – mu vyšla v Dotykoch v januári 1989, román Lináres dokončil len pár dní pred smrťou. Debutoval v roku 1992 knižkou pre deti Mamut v chladničke (Mladé letá) a ten istý rok aj súborom próz pre dospelých Asi som neprišiel len tak (Smena).
Už tu si vyskúšal model zbierky krátkych próz, ktoré spájajú svojrázne postavy a exotické miesto (Rantaprapán). Vybrúsil a zdokonalil ho v knihe Marakéš, nasledovali Tri ženy pod orechom, ktoré stáli v roku 1996 spolu s Rankovovou zbierkou S odstupom času na začiatku úspešnej edície vydavateľstva L.C.A. Kolomana Kertésza Bagalu Príbehy.
Po zbierke Bude to pekný pohreb (L.C.A. 1997) vydal v Slovenskom spisovateľovi dve novely – Polárny motýľ a K-85. Román Lináres vychádzal na pokračovanie v denníku Pravda až v lete 2010.
Znovu, a tak stále dookola
Po štvrťstoročí vychádzajú Pankovčínove poviedky v druhom vydaní v tvrdej väzbe s novými ilustráciami Fera Guldana na obálke i predsádkach. Autor v nich urobil viacero zmien (popresúval ich, spojil, čiastočne prepísal), ako nás podrobne informuje edičná poznámka (ale chybne uvádza názov pridaného fiktívneho listu). Texty prvej časti (zbierky) sú stručnejšie, kompozične založené na opakovaní slov, viet, situácií i postáv: „a znovu a znovu, a tak stále dookola,“ v rýchlom rytme cirkusu a kolotočov.
