Richard (17) usilovne trénoval na golfovom ihrisku. Manželka Zuzana, ktorú pán poslanec označuje za najlepšiu ženu na svete, ostala s mladším synom Henrichom (5) doma. Po krátkej názornej ukážke golfovej techniky a inštruktáži o používaní rôznych druhov golfových palíc nás F. Gaulieder pozval do klubovej reštaurácie. Vysvetlil, prečo navrhol stretnutie v tomto prostredí.
"Areál otvorili minulý rok na jeseň. Ponúkli nám možnosť vstúpiť do golfového oddielu. Vstup do klubu bol v prvom rade motivovaný záujmom môjho staršieho syna Richarda. Napokon som sa presvedčil, že to bude zaujímavé nielen preňho, ale aj pre mňa. Schádzajú sa tu slušní ľudia rôznych záujmov, s ktorými sa môže človek porozprávať bez väčších zábran prakticky o všetkom. Dá sa tu dobre oddýchnuť. Môjho syna zaujal golf natoľko, že počas letných prázdnin sa každý deň venuje tréningu. Golf berie úplne profesionálne vážne. Ja sa budem golfu venovať iba v čase svojho organizovaného voľna. Celá naša rodina je členom golfového oddielu."
# Chceli by ste, aby sa z Richarda stal golfový profesionál?
"V prvom rade chcem, aby z neho bol slušný človek."
# Chystáte sa na veľkú rodinnú dovolenku?
"Tento rok asi na dovolenku nepôjdeme, pretože Richard sa pripravuje na jednoročný pobyt na strednej škole v USA. Takže máme iné starosti. Pokiaľ to však bude trochu možné, s mladším synom Henrichom a manželkou pôjdeme na párdňový výlet. Pravdepodobne budeme chodiť k Váhu. Máme to v Galante blízko."
# Máte rád leto?
"Počas leta sú takzvané parlamentné prázdniny. Pre politika je to čas oddychu. V lete sa venujem práci okolo rodinného domu a v záhrade. Ošetrujem trávnik i kvety a samozrejme sa usilujem čo najviac času tráviť v kruhu rodiny. Počas leta sa chcem čo najintenzívnejšie venovať obom synom. Richard je aktívny športovec. Prakticky každé leto sme doteraz strávili na tenisovom kurte, pretože aktívne hrával tenis. Tento rok sa začal venovať golfu. Letné športy budú v našej rodine pravdepodobne opäť stredobodom pozornosti počas letných prázdnin. Mladší syn Henrich, ktorý má päť rokov, sa rád pohybuje v prírode, pri vode, hráva sa na ihriskách."
# Toto leto však nezačalo veľmi atraktívne...
"Ja som skôr za také leto, aby občas spŕchlo a aby neboli teploty vyššie ako 24 stupňov. Lepšie znášam mierne letá ako abnormálne horúčavy nad 32 - 35 stupňov."
# Zvyknete tráviť dovolenku s rodinou pri mori?
"My sme v rodine všetci domáce typy. Sme naviazaní na náš dom a na práce okolo neho, ktoré človeka upokojujú. Je to rodinný relax. Pri dome máme okrasnú záhradku. Ja sa špecializujem na trávnik a manželka na všetky kvety."
# Zdá sa, že rodinný dom pre vás veľa znamená. "Dostal som sa k nemu prostredníctvom manželky. Nebolo mojím snom mať dom, ale teraz by som si život nevedel ani inak predstaviť. V roku 1990 sa manželka rozhodla, že si ho postavíme aj s podnikateľskými priestormi. Predvídala budúcnosť. Po dorastení mladšieho syna môže uplatniť svoje podnikateľské aktivity vo vlastnom dome."
# Akému podnikaniu sa chce vaša manželka venovať?
"Má živnostenský list na obchodnú a sprostredkovateľskú činnosť. Myslím si, že v budúcnosti, keď nebudem pôsobiť v politike alebo ak nebudem terčom prehnanej pozornosti, voľnosť jej podnikania bude väčšia."
# Naznačujete, že v budúcom volebnom období už nebudete na politickej scéne?
"Všetko má svoj začiatok aj koniec. Osobne by som chcel v politike ostať, len si myslím, že pokiaľ v politike nenastane určité zmierenie, tak sa v nej budem môcť iba veľmi ťažko presadzovať. V konfrontačnej politike si neviem nájsť svoje miesto."
# Vráťme sa ešte k vašej rodine. Tenis aj golf sú časovo a finančne náročné športy. Popri politike musí byť dosť namáhavé venovať sa aj športovému rozvoju vášho syna.
"Richard už jedenásty rok hrá tenis. Keď som študoval v Moskve, venovala sa mu manželka. Po návrate som sa staral o jeho tenisový rast ja. Môžem zodpovedne povedať, že keby boli v Galante, kde bývame, vytvorené lepšie podmienky pre tenis, určite by nezaostal za slovenskou juniorskou špičkou. V začiatkoch bol jeden z mála mimobratislavských chlapcov, ktorí dokázali úspešne konkurovať vrstovníkom Bratislavčanom."
# Hovorí sa, že ste sa nevenovali iba svojmu synovi, ale aj galantskému tenisu a pomáhali ste mladým tenistom. Občas aj materiálne...
"Istý čas som bol predsedom tenisového oddielu v Galante, kde som sa usiloval spoluvytvárať podmienky pre rozvoj mládežníckeho tenisu. Vďaka juniorskému tenisu sa Galanta trochu zviditeľnila. V mládežníckej reprezentácii SR je jeden odchovanec nášho tenisu. Ak bolo potrebné niekomu pomôcť - napríklad Richardovým rovesníkom, buď finančne alebo inak, nikdy som to neodmietol. Myslím si, že to by malo byť v rámci možností akousi samozrejmosťou. Ale ja by som o tom nerád viac hovoril."
# Spomínali ste štúdium v Moskve. Akému odboru ste sa venovali?
"V Moskve som študoval na vysokej škole ministerstva vnútra špecializáciu bezpečnosť prevádzky jadrových elektrární. Bola to úzka špecializácia zameraná na bezpečnosť stavieb, technologických zariadení a prevádzky jadrovo-energetických komplexov. Po nežnej revolúci sa človek, ktorý študoval v zahraničí, dostal do pozornosti najmä v súvislosti s možnou spoluprácou s ŠtB. Boli to dosť nepríjemné chvíle v mojom živote. Bol som bez akýchkoľvek argumentov obviňovaný, že som kmeňovým zamestnancom ŠtB. Dodnes prebieha súdne pokračovanie, pretože denník Verejnosť zverejnil list čitateľa, ktorý žiadal premiéra Mečiara o vysvetlenie, akým právom ma vymenoval za prednostu Okresného úradu v Galante, keď o mne vedel, že som sa pripravoval na vysokej škole KGB a že som kmeňovým zamestnancom ŠtB. Samozrejme, že to celé je nezmysel. Je trápne a smutné, že od roku 1991 sa ťahá tento súd a do dnešného dňa občianskoprávne konanie nie je uzavreté. V trestnoprávnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že spomínané výroky sa nezakladajú na pravde. Je mi ľúto, že do týchto káuz sú zaťahované aj deti. Syn Richard mal od základnej školy s touto kauzou problémy. Obviňovali ho, že má otca eštébáka. Znášal to ťažko, ale už pochopil, že aj v demokratickej spoločnosti je potrebné znášať nekorektné údery."
# Nepokúšali sa vás verbovať pre spoluprácu s ŠtB alebo KGB, keď ste išli študovať do Moskvy?
"Neviem, či o kolegov mali záujem. O mňa asi nie. Ja som bol dosť nežiaducim elementom aj preto, lebo keď som pracoval na ministerstve vnútra ako civilný zamestnanec, v roku 1976 a 1978 som verejne kritizoval tajomníka krajského výboru strany pána Knoteka."
# Boli ste členom komunistickej strany?
"Bol som v strane. Dosť kurióznym spôsobom som do nej kandidoval dlhší čas, ako bývalo zvykom. Bolo to odôvodňované nedostatočným preverením mojich rodičov a súrodencov. Najväčším problémom bolo, že moji rodičia boli silne nábožensky založení a ja som ich ,nedokázal presvedčiť" o menšej intenzite návštev kostola. Keď som kritizoval Knoteka, ešte som nebol členom strany. Moje členstvo bolo, ako sa hovorí, iba do počtu a k vôli tomu, aby som mohol aplikovať v praxi svoju odbornosť. Odboríkov v mojej oblasti bolo na území Slovenska minimum."
# Kedy ste vstúpili do komunistickej strany?
"Vstúpil som do nej v roku 1981, v roku 1984 som odišiel do Moskvy a vrátil som sa v roku 1988."
# Monohí bývalí členovia strany argumentujú, že v nej boli iba do počtu, alebo preto, že keď sa chceli profesionálne uplatniť, nemali inú možnosť. Nechcem tomu prisudzovať morálne kategórie. Predsa sa však opýtam, či považujete vstup do komunistickej strany za správny krok...
"Moja predstava ako člena strany a moje svedomie sa vôbec nezmenilo. Myslel som si a som o tom presvedčený, že v každom režime môže existovať spravodlivosť a určitá miera slušnosti. Bol som o tom presvedčený aj v tom čase. Pokiaľ by bolo viac ľudí, ktorí by sa dokázali kriticky vyjadriť a povedať veci tak, ako v skutočnosti sú, mohlo by sa celkom slušne žiť. V tom režime mali riadenie spoločnosti v rukách ľudia, ktorí, žiaľ, nespĺňali kritériá, aké by mali spĺňať."
# Myslíte si, že v režime postavenom na diktatúre bolo možné "slušne" žiť a zachovávať dôstojnosť človeka?
"Komunistická strana si veľmi dobre sledovala ľudí a dosadzovala ich do politických a straníckych funkcií nie podľa odbornosti, ale na základe poslušnosti a oddanosti strane. Niekto mohol byť superodborníkom, mohol byť aj členom strany, lenže ak sa odklonil od mantinelov určených napríklad okresným či krajským výborom strany, stal sa radovým členom strany nežiaducim pre ďalší vývoj a pre postup na vyššie funkcie.Strana určovala, kto bude mať akú kariéru. Dôstojnosť človeka tým bola určite potláčaná. Išlo však aj o istú mieru odolnosti človeka, ako dokázal presadzovať myšlienky aj napriek stavu, v ktorom žil. Osobne si myslím, že emigranti, ktorí odišli napríklad po roku 1968 a dnes sa vracajú, nie sú veľkí hrdinovia. Oni odišli, opustili túto spoločnosť a po roku 1989 sa vracajú do spoločnosti novej. Podľa mňa boli hrdinovia tí, ktorí tu ostali a dokázali vydržať až do zmien v roku 1989."
