Autor vyučuje medzinárodné vzťahy na UK v Bratislave
Jedna stará múdrosť, ktorá sa pripisuje francúzskemu novinárovi Jeanovi-Baptistovi Alphonsovi Karrovi z 19. storočia, hovorí: „Čím viac sa veci menia, tým viac zostávajú rovnaké.“
Asi v tomto duchu možno vidieť situáciu, ktorá vznikla, keď americký prezident Donald Trump v máji tohto roku oznámil, že USA odstupujú od Spoločného komplexného akčného plánu (Joint Comprehensive Plan of Action/JCPOA), jadrovej dohody s Iránom. Európske štáty, ktoré dohodu podpísali, zostali v šoku. Nemuseli byť, keby boli nazreli do histórie.
Ako Chamberlain pochodil s Hitlerom
Logiku Trumpovej administratívy možno pochopiť, ak sa vrátime k dnes už dobre známej medzinárodnej politickej situácii z roku 1938 – k mníchovskej konferencii. Pripomeňme si, že keď britský premiér Neville Chamberlain pricestoval do Nemecka s cieľom rokovať o budúcej Mníchovskej dohode, očividne vôbec netušil, aké katastrofálne budú jej následky.
Mníchovská dohoda bola snahou o vyriešenie osudu Sudet za rokovacím stolom – územia v tvare podkovy okolo západných hraníc Československa, ktoré obývali predovšetkým etnickí Nemci. Chamberlain a francúzsky premiér Edouard Daladier súhlasili, aby sa tento región dostal pod kontrolu Nemecka výmenou za „mier v našej ére”.
Chamberlain vtedy podľa všetkého veril, že vedie realistickú politiku, keď dáva Hitlerovi a nemeckému režimu "cukor", čím získa garanciu mieru v Európe. Chamberlainova taktika dáva zmysel aj z realistickej teoretickej perspektívy medzinárodných vzťahov. Rokovanie a kompromis sú súčasťou realistického „arzenálu”.
Stručne povedané, Chamberlainovu taktiku by sme mohli hodnotiť ako prezieravý krok. A bola by sa aj vyplatila, keby bol jeho oponent normálnym „hráčom“ – čiže človekom, ktorý dodržiava pravidlá hry. Ale ako všetci dobre vieme, Hitler nebol normálnym hráčom – a rozhodne nedodržiaval pravidlá hry.
Jednoducho zmanipuloval mníchovské rokovania, aby sa mohol pustiť do úplného rozkúskovania Československa a jeho následnej okupácie. Keď k nej došlo, Chamberlain vyzeral ako úplný hlupák, keďže vôbec pripustil myšlienku, že nemecký režim bude brať dohodu vážne.
Aký partner je Irán
Podobne je to aj s iránskou jadrovou dohodou. Stojí za to si v krátkosti zopakovať udalosti, ktoré k nej viedli. Štyri európske štáty spolu s USA, Ruskom a Čínou rokovali v roku 2015 s Iránom a podpísali s ním dohodu. Táto dohoda v skratke sľubovala koniec ekonomických sankcií uvalených na Irán, ak jeho režim dočasne pozastaví obohacovanie uránu, ktorý možno použiť na výrobu jadrových zbraní.
