Článok pokračuje pod video reklamou
Až je človeku trápne. Predsa len, malý komplex sa môže objaviť: je to krajina Karla IV., krajina, na ktorú sme sa roky rokúce pozerali ako na vzor, krajina, ktorá položila počiatky slovenského vysokého školstva a dodnes netrpí menejcennosťou pri pohľade na spoločnú minulosť. Preto je trošku trápne sa dnes prizerať a poučovať Česko, čo sa má a čo už nie.
Prečítajte si tiež: Zeman vymenoval Babišovu vládu. Bude závislá od komunistov Čítajte Existujú však isté čiary, veci, ktoré nik s elementárnym mravným kompasom a piatimi pohromade nerobí. Tak ako sa – nie, milí pohrobkovia Jozefa Tisa, nikdy - u nás nehlasuje s fašistami.
Ako sa nerozpráva s fašistami, ako sa nepodporujú nápady fašistov ani sa s nimi nelezie do postele, úplne rovnako sa do postele nelíha s komunistami. Presnejšie, problémom nie sú filozofi, problémom sú praktickí dedičia toho najhoršieho, čo táto neľudská diktatúra napáchala (nielen) v našom priestore.
Reálkomunisti sú zlo, zlo v jeho najbanálnejšej podobe a každý, kto sa oprie o ich podporu či súhlas, si akurát tak zababre paprče krvou.
