Autor bol ministrom financií SR, pôsobí ako poradca ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
Minulý týždeň som mal v Kyjeve možnosť diskutovať s Jamesom A. Robinsonom, profesorom Harvardovej univerzity a spoluautorom svetového bestselleru „Prečo štáty zlyhávajú“ (Why Nations Fail).
Boli sme obaja pozvaní ako rečníci na panelovú diskusiu týždenníka Novoje Vremia.
Knihu vrelo odporúčam všetkým, ktorí sa zaujímajú o veci spoločenské a najmä o to, čo je predpokladom úspechu a prosperity a prečo sú niektoré krajiny úspešné a iné naopak zlyhávajú.
Autori považujú za kľúčové politické a ekonomické inštitúcie a rozlišujú medzi tzv. inkluzívnymi a extraktívnymi inštitúciami.
Inkluzívne inštitúcie sú také, ktoré presadzujú a ochraňujú vlastnícke práva, nastavujú rovnaké podmienky pre všetkých a motivujú k investíciám do nových technológií a inovácií.
Extraktívne inštitúcie sú také, ktoré zvýhodňujú jedných na úkor druhých, nemotivujú k vyššiemu rastu cez podnikanie, investície a inovácie, ale skôr sú zamerané na prerozdelenie bohatstva od väčšiny neprivilegovaných k privilegovanej menšine.
Je potom evidentné, že krajiny, ktoré sú založené na inkluzívnych inštitúciách rastú rýchlejšie, sú bohatšie a ľudia v nich žijúci sa tešia vyššej životnej úrovni a kvalite života.
Profit verzus renta
Ekonomická teória pozná aj inú terminológiu, ktorá opisuje rovnaké javy a inštitúcie. Ide o dva rôzne typy správania sa podnikateľských subjektov, respektíve dva rôzne spôsoby, akými ekonomické subjekty dosahujú príjmy.
Prvý je "hľadanie zisku“ (profit seeking), druhý "hľadanie renty“ (rent seeking). Prvý je príznačný pre krajiny s inkluzívnymi politickými a ekonomickými inštitúciami a príjmy sa dosahujú úspechom na konkurenčnom trhu v podmienkach rovnosti šancí.
Inými slovami úspešnejší sú tí podnikatelia, ktorí dokážu vyrobiť a ponúknuť lepšie a kvalitnejšie výrobky alebo služby za nižšiu cenu.
