Prečo poslanec Hrnko a jeho družina už tradične - tretí rok - protestujú proti dúhovej vlajke?

Nepôjdeme až tak ďaleko, aby sme na poslanca Hrnka aplikovali Freuda a hľadali za jeho vyhláseniami akýsi hodnotový zápas v jeho vnútri.
Nie, myslíme si, že poslanec naopak netrpí rušným sebaprežívaním a vžiť sa do druhých mu zjavne kladie odpor. Jednoducho, on len tak je a keď sa dá k tomu jestvovaniu ešte vypiť dobrého vínečka, to už vyzerá ako majoritný životný štýl.
Rozumieme, že týmto prístupom reprezentuje isté percento, ktoré si zaslúži mať kohosi, kto za nich aj čosi povie verejne.
Ak by sme boli dôslední, povieme, že aj on predstavuje utláčanú menšinu. Lebo starí frfloši to nemajú v dnešnom svete núteného optimizmu ľahké. Dokonca ani tu, v našom kultúrno-spoločenskom pásme, kde je frflanie a búchanie po hlave tých, čo sa príliš vystrkujú, bežný spôsob prežívania spolupatričnosti.