Každoročné protestné tančeky SNS okolo Dúhového Pridu by boli skôr takým smutno-úsmevným politickým folklórom, ako nejakým reálnym vstupom do diskusie. By boli, keby nezapadali do súčasného trendu šírenia nenávisti zo strany politikov.
Najskôr (vtedy ešte premiér, dnes už) poslanec Robert Fico blúznil o „ucelených moslimských komunitách“, teraz (dnes hádam navždy iba) poslanec Anton Hrnko blúzni o „komunitách inakých“.
Prvý slovenský politik, ktorý priznal homosexualitu: Dnes by to bolo náročnejšie Čítajte U pánov je zrejme zbytočne citovať ústavu a chartu, už dávnejšie považujú viaceré ich časti za pamflet.
Ale hovoria najmä o rovnosti v právach aj v povinnostiach.
Každá nálepka, žltá hviezda tým, ktorí sa nám nepáčia, v prvom slede smerujú k tomu, aby sme im práva prinajmenšom upreli.
Inak to nebolo vo Ficových a nie je ani v Hrnkových predstavách o komunitách.
V druhom slede majú za cieľ oslabiť ľudskú dôstojnosť. Preto ich zväčša rozdávajú tí, ktorí sa o tú dôstojnosť už dávno pripravili sami.
