Autorka je redaktorkou Lidových novín
Je to chlapík inteligentný a s takými robím rozhovory rada, aj keď Jevgenij Michajlovič Kožokin patrí medzi tých, s ktorými sa v mnohom nezhodnem.
Každopádne sme sa s prorektorom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (elitná škola na prípravu diplomatov, pred pádom komunizmu si tu KGB medzi študentami vyberala budúcich pracovníkov), doktorom historických vied, filmárom a jedným z tých, ktorí formulujú ideológiu súčasného ruského štátu a jeho vodcu Vladimira Putina, dosť preli.
O občanoch a ich vôli
Nezveličujete vplyv USA na udalosti v bývalom sovietskom bloku? Zdá sa vám nemožné, aby hýbateľmi niektorých procesov, napríklad farebných revolúcií, boli jednoducho občania?
„Keď si spomeniem na bombardovanie Juhoslávie, nezdá sa mi, že by som zveličoval. A ako to bolo na Ukrajine? Jej obyvatelia boli nespokojní s gigantickou korupciou. S neefektivitou štátu. Prezident Janukovyč bol človek veľmi slabý. Robil to, čo mu hovorili na americkej ambasáde.“
A nechodil sa skôr radiť na ruské veľvyslanectvo?
„Stretol sa s Putinom, na niečom sa dohodli, keď sa vrátil domov, bežal to povedať na americkú ambasádu. My sme chceli, aby vo svete boli nezávislí hráči. Nie aby existovali nejaké zóny vplyvu. Nemáme ilúzie o našich možnostiach. Potrebujeme slobodné štáty, nie bloky. Pritom chápeme, že Ukrajina chce spolupracovať s EÚ a USA.“
Spolupracovať je jedna vec a byť členom druhá. Alebo to pre vás nemá význam?
„Má. EÚ sa rozširuje a prerozdeluje trhy administratívnou cestou. Vstup Ukrajiny do EÚ by pre naše ekonomické záujmy bol obrovskou ranou. Pretože EÚ má veľmi efektívne metódy netarifnej regulácie. Vo výsledku by nás z trhu, ktorý je pre nás veľmi dôležitý, vytesnili.“
Lenže občania si zvolili európsku cestu.
„Občania? Na všetkých revolúciách a prevratoch sa zúčastňuje len aktívna menšina. Väčšina...“
... sa pripojí k víťazovi.
„Alebo sa nepripojí. Krym sa k víťazovi nepripojil, veľká časť Donbasu sa nepripojila. Nové vedenie krajiny urobilo chybu – malo začať s týmito oblasťami rokovať. Nie poslať na ne armádu.“