Autor je teológ a spisovateľ
Spočítal som to. Možno som sa trochu pomýlil. Ale spolu to je približne dvadsať hodín policajných výsluchov. Nie som dépehačkar, ani zmenkár, nikoho som nezrazil, platím dane.
Na jeden som cestoval minulý rok do Pezinka. Od milej vyšetrovateľky som sa dozvedel, že som sa fyzicky vyhrážal človeku, ktorého som nepoznal. Údajne mi písal, aha, už som si spomenul, navrhol mi, že ma unesie do Viedne, nechá ma znásilniť utečencami a natočí z toho video. Pedagogické. Aby som pochopil. Že nás chcú znásilňovať a zabíjať. V sťažnosti uviedol, že som sa mu vyhrážal.
Do toho sa nejaký iný sťažoval, že som ho napadol v Banskej Bystrici pred divadlom. Pamätám si. Deň, keď sme mali my odtrhnutí ľudia od reality, čo celé dni iba ležíme v kaviarňach, diskusiu s Ivetou Radičovou a v prvom rade sedeli kromaňonci zo župy.
Paleonacisti pred divadlom
Jeden bol viditeľne ozbrojený, ostatní vraj tiež. Oni, skutoční ľudia, čo ťažko robia na svoje nacistické presvedčenie, aby mohli večer zastrašovať bývalú premiérku a profesora Bátoru na verejnej diskusii. A vraj som sa do nich pustil, pred sálou. Určite. Celé dni makám na tom, aby som dal dole dvadsiatich ozbrojených paleonacistov.
Štyri hodiny. Kde ste stáli, s kým ste boli, viete, mne to je trápne, že to musím robiť, tento pán nás stále otravuje. Zdalo sa, že to prejde. Chvíľu som mal ochranu, odišiel som zo sociálnych sietí. Chodili mi oplzlosti, stovky, niektoré riešila polícia, neviem ako dopadli, niektoré riešil Bránik, asi blbosť. Nevedel som si poradiť.
