Autor je redaktorom MF DNES
V Európskej únii dnes už žiadna migračná kríza nie je. Čísla za tento rok sú zlomkom počtu ľudí, ktorí sa do Európy pokúšali dostať v minulých rokoch, o vrchole utečeneckej krízy z jesene 2016 ani nehovoriac.
Preto je vcelku logické, že sa aj doteraz najotvorenejšia a najtolerantnejšia z úniových krajín, teda Nemecko, snaží vrátiť do stavu, keď platia dohody a pravidlá uzavreté medzi štátmi Európskej únie.
Seehofer a Merkelová sa dohodli. Kancelárka súhlasí s tranzitnými centrami Čítajte Tlačí na to predovšetkým bavorská Kresťansko-sociálna únia (CSU), ktorá je vo svojej domovskej spolkovej krajine pod tlakom extrémistickej Alternatívy pre Nemecko (AfD) a v októbrových krajinských voľbách môže po sedemdesiatich rokoch prísť o vládu v Bavorsku.
To je, samozrejme, pre tamojších politikov, vrastených do pozície „štátostrany", obrovská hrozba. Preto vymýšľajú všetko možné aj nemožné, aby si krajinské ministerské kreslá ochránili.
A pred očami majú ako vzor rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, ktorému sa prevzatím protimigračnej rétoriky ultrapravicovej strany Slobodných podarilo vyhrať voľby a po dlhom pôste získať pre už zhasínajúcich ľudovcov kancelársky post.
Pravda, v trochu nechutnej koalícii so Slobodnými. Ale to svet a Európa, ktorá si musí zvykať na polodiktátorských politikov typu Viktora Orbána a Jaroslawa Kaczynského, veľmi nerieši.
Na druhej strane však nemožno požiadavkám ministra vnútra a šéfa CSU Horsta Seehofera uprieť právnu logiku.
Ako som už konštatoval, migračná kríza sa skončila, alebo si, lepšie povedané, vzala oddychový čas - aj do Talianska prišlo tento rok len 40-tisíc migrantov, a tak sa treba vrátiť k duchu i litere pravidiel, ktoré pre utečencov v Európskej únii platia.
Návrat k pravidlám
Tieto pravidlá stanovujú, že utečenec, ktorý legálne alebo nelegálne vstúpil do niektorej z členských krajín Európskej únie (alebo Švajčiarska a Nórska, ktoré sú súčasťou schengenského priestoru), je v tomto štáte povinný požiadať o azyl.
