Autor je hudobník a scénograf
Zavolal mi v piatok, po dlhšej pauze, čo predstavuje zhruba štyri mesiace. Na kamarátov pomerne dlhý čas.
Že by bolo fajn podpísať našu knižku pre dákeho kamaráta – lekárnika. Jasné – nie je problém, podpíšeme. A čo pivo – nedáme? - spýtal sa. Hádam dáme, do utorka som s filmármi v teréne, ale v stredu by to šlo. Brnknem.
Zomrel hudobník Fedor Frešo Čítajte Už som nebrnkol – nebolo komu. Zato mne brnklo zo desať ľudí – že – preboha - čo nám to ten Fedor vyparatil. Nuž – rúbe sa už v našom lese.
Aký bol
Poviem tak, ako je - na Fedorovi ma trochu štve, že mu nič nebolo. To sa predsa nepatrí len tak si zmiznúť zo života.
Býva predsa dobrým zvykom nejaký čas predtým sa sťažovať na chatrné zdravie, bolesti v kĺboch alebo aspoň na nespoľahlivú potenciu. Skrátka na čokoľvek, čo okolie poteší. Niečo, čo uistí nás okolo, že všetci sme na tom podobne biedne.
Lenže fór je v tom, že Fedor Frešo na tom podobne nikdy nebol ani byť nechcel. Bol jedinečný práve v tom, že sa netúžil na nikoho podobať – ani výzorom, ani správaním, ani hraním.
Možno ešte tak na Jacka Brucea z kapely Cream, ale aj to len do istého času. Od čias zjavenia sa kapely Collegium Musicum na našej hudobnej scéne v roku 1969 sa už Fedor podobal len na seba samého.
