Autor je bývalým premiérom SR, v súčasnosti je prezidentom Centra pre európske štúdiá Wilfrieda Martensa pri Európskej ľudovej strane
Zdá sa, že so začínajúcim sa letom kulminuje teplota aj na európskom politickom poli. EÚ čelí nebývalým turbulenciám vo svojom vnútri aj vo vzťahoch so svojimi tradičnými partnermi, najmä USA.
Únia sa trápi
Nevieme si rady predovšetkým s imigráciou, s prílevom utečencov, ktorí sa chcú dostať do EÚ pre lepšie životné podmienky. Imigrácia taktiež rozkývala doposiaľ pevnú nemeckú vládu. Posilnila postavenie či vyniesla k moci populistov a extrémistov.
Nevieme si poradiť ani s novým americkým prezidentom, ktorý prijíma jednostranné rozhodnutia, ktoré nás poškodzujú. A ktoré hrozia globálnou obchodnou vojnou. Spochybňuje angažovanosť USA pri riešení globálnych bezpečnostných a ekologických problémov.
Prvykrát v histórii čelíme odchodu členskej krajiny z EÚ. A ani tu si nevieme rady s dohodou, ktorá by škody spojené s brexitom minimalizovala. A zároveň sa strachujeme, aby príklad Britov neinšpiroval aj niektorého ďalšieho člena EÚ.
Zdá sa mi, že si nevieme rady ani s riešením dôsledkov a dosahov globalizácie a 4. priemyselnej revolúcie. S javmi ako automatizácia a umelá intelegencia. Pracujúce rodiny, tradičné bašty kapitalizmu a jeho perspektívy, sa obávajú o budúcnosť svojich detí. Aj tieto sentimenty sú tiež mohutnou vodou na mlyn populistov.
Nuž, a nevieme si rady ani s vládami členských krajín, ktoré nielenže odmietajú participovať na rozložení a podieľaní sa na záťaži spojenej s imigráciou, ale ešte aj porušujú pravidlá právneho štátu a liberálnej demokracie.
Prečo to tak je a ako z toho von?
Čas na dobudovanie Únie
Myslím si, že strácame pôdu pod nohami najmä preto, že nie sme schopní ani ochotní prijímať účinné a efektívne rozhodnutia. Pôsobime ťarbavo až paralyzovane. Preto strácame rešpekt a autoritu. Bez rešpektu, bez autority, bez schopnosti rýchlo sa rozhodovať sa vládnuť nedá.
