Skúsenejšieho čitateľa nemôže prekvapiť, že celá debata o brexite bola a dodnes je plná mýtov a príbehov, ktoré nemajú oporu v realite.
Napokon, bolo by čudné, keby to bolo inak, zásadné udalosti tohto typu vždy priali povedačkám, ktoré dobre znejú, ľuďom sa páčia, lebo vytvárajú príbeh, ktorý im konvenuje. To však neznamená, že sme povinní sa s nimi zmieriť.
Mýtus prvý: Británia odišla kvôli migrantom
Naratív znie asi takto: V dôsledku utečeneckej krízy začala Únia nútiť Británii neprispôsobivých, kultúrne nekompatibiliných utečencov či ekonomických migrantov z moslimských krajín.
Lenže Briti sú hrdý národ, chcú si zachovať svoju tradičnú kultúru, a preto povedali imigrácii rázne nie.
Nuž, v tomto prípade ide o mýtus len sčasti. V Británii je migrácia skutočne problémom. Lenže ekonomickí migranti, ktorí im ležia v žalúdku, nepochádzajú zo subsaharskej Afriky (tých je zanedbateľný počet) a nehádžu sa na koberček smerom k Mekke.
Najčastejšie je to biely Jacek s Katerynou, prípadne Jozef s Karolínou s krížikom na krku. Inými slovami, Briti už mali plné zuby vašich synov a neterí.
Britská vláda sa dohodla o brexite, nechce voľný trh služieb Čítajte Úprimne povedané, dá sa to pochopiť. Británia ako jedna z mála krajín v roku 2004 okamžite otvorila svoj pracovný trh migrantom z nových krajín EÚ.
V kombinácii s hospodárskou výkonnosťou, rozšíreným a ľahkým jazykom (v hrubých rysoch ho zvládol aj Trump) to znamenalo záplavu ekonomických migrantov zo strednej Európy a Pobaltia. Podľa oficiálnych čísel ich tam dnes býva zhruba pol druha milióna, neoficiálne čísla budú asi o niečo vyššie.
Východoeurópania si medzitým v Británii vytvorili celé homogénne komunity s vlastnými obchodmi a podnikmi. Skrátka, keby Igor Matovič v liverpoolskom Tescu zavrel oči, cítil by sa ako na gdynskom pobreží. Alebo ako na Zelenej vode. Hrôza, uznajte.
Bohabojnému Slovákovi to bude čudné, ale mnohí Briti považujú za kultúrne bližších migrantov zo svojich bývalých kolónií.
Rozumieme, pijú čaj a dá sa s nimi pozerať kriket. Napokon aj jeden z hlavných bojovníkov za brexit, bývalý minister spravodlivosti Michael Gove sa v debatách sťažoval, že kadekto z EÚ má prednosť pred Indmi, Pakistancami či Bangladéšanmi.
Nie náhodou je práve rokovanie o voľnom pohybe pracovnej sily kameňom úrazu rokovaní.
Únia totiž trvá na tom, že voľný obchod môže existovať len v balíku s ostatnými slobodami, čo britskí politici nechcú dopustiť, pretože by tým v podstate oklamali voličov. Nateraz preto vyzerá pravdepodobnejšie, že Briti radšej zaplatia miliardy libier hospodárskych strát, ako by zachovali status quo.
