Pozorne sledujem, ako valec riadený najvyšším rezortným úradníkom planíruje ďalšiu časť ešte relatívne slobodného priestoru našej kultúry. Počúvam vaše pobúrené hlasy, čítam vaše rozhorčené názory. Dozvedám sa, že niektorí z vás hodlajú proti násiliu moci protestovať odchodom z divadla. To ma vážne znepokojuje.
Rád vám pripomínam, že pred necelými siedmimi rokmi ste boli medzi prvými, čo rúcali komunistickú totalitu. Vzopreli ste sa proti moci a jej zvoli - v priamom i prenesenom zmysle slova odmietli ste hrať divadlo. Nezradili ste však svojich divákov. Poskytli ste im priestor na otvorený spoločenský dialóg, ponúkli ste im možnosť spoločnej účasti na znovunastolení skutočnej slobody a demokracie. Odvážne i noblesne ste ignorovali vtedajšieho ministra kultúry, ktorý vám zakazoval štrajkovať a robiť z divadiel verejné diskusné fóra občanov. Ten minister svoje nariadenia politicky prežil len o niekoľko dní.
Váš podiel na náprave vecí verejných bol viditeľný a neanonymný. Oslovovali ste ľudí z tribún Nežnej revolúcie, niesli ste do slovenských miest a dedín posolstvo o páde totality, zbavovali ste ľudí úzkosti a strachu, posmeľovali ste ich, aby vzali zodpovednosť za seba do vlastných rúk. A vo svojich riaditeľniach a sekretariátoch sa vydesení krčili tí, ktorí desaťročia brutálne manipulovali s osudmi občanov tejto krajiny a náhle boli nútení konfrontovať sa so svojím čiernym svedomím - tzv. nomenklatúrne kádre či jednoducho papaláši.
Čas, keď sa aj na Slovensku rodila sloboda, nebol veru časom tých, ktorí nám dnes vládnu. Preto sa ho dnes zo všetkých síl usilujú zahaliť dymovou clonou z vatier zvrchovanosti. A chcú sa pomstiť každému a všetkým, čo v novembri `89 nastavili zrkadlo pravdy ich vtedajším totalitným spôsobom, ich prisluhovaniu mocným alebo hoci len ich občianskej zbabelosti.
Vo hviezdnych hodinách Slovenska, keď ste vy, herci činohry SND, spolu s ďalšími po slobode túžiacimi ľuďmi odstraňovali totalitný režim, istý doktor Ivan Hudec úplne nedobrovoľne opúšťal svoju rezidenciu najvyššieho lekára najvyšších komunistických papalášov! Dnes je ministrom kultúry Slovenskej republiky a celkom v duchu svojich boľševických predchodcov uplatňuje voči vám, slobodným ľuďom, hrubé mocenské násilie. Minister Hudec je dobrým žiakom normalizačného ideológa Pezlára. Poučil sa z krízového vývoja a nezopakoval chybu, ktorej sa dopustil pri znásilňovaní divadiel na východnom Slovensku. Vtedy on a jeho lokaji šliapli do porcelánu uprostred divadelnej sezóny, teraz si počkali na čas dovoleniek. Cynicky a zbabelo zneužili posvätný olympijský mier divadelných prázdnin, aby za vašej neprítomnosti a proti vašej zreteľne vyslovenej vôli uskutočnili v činohre SND kádrové zmeny, ktorých politická motivácia je zjavná na prvý pohľad!
