Slovenská politika je vo svojej podstate otupne prostá. Na pochopenie všetkého podstatného stačí mať priemernú pamäť a desať rokov čítať noviny. Potom viete, že zlomyseľného hochštaplera ochotného pre šestákové záujmy otráviť debatu spoznáte podľa toho, že si okrem lži a faloše do batôžka naložil aj referendum.

Na ilustráciu úryvok z Krátkych dejín Slovenskej republiky: ako figurálna kresba sa v nich strieda Vladimír Mečiar (skrátenie volebného obdobia, model 2000) s odborármi a Robertom Ficom (to isté, model 2004), Richardom Sulíkom (šesť populistických sprostostí so zrušením koncesionárskych poplatkov na čele, model 2010), Antonom Chromíkom (gejovia nám zjedia deti, model 2015). Aby nevznikli pochybnosti, kto Slovensku škodí najviac, odborári sa hlásia o slovo aj druhýkrát a chcú zaviesť strop na dôchodky.