Ak by sme si chceli zakrepčiť na politickom hrobe Roberta Kaliňáka, povieme, že vo výsledkoch nedôvery v policajný stav žneme plody jeho práce.

To on celé roky ponúkal takýto politický obchod: občan si nebude všímať, keď nejaký ten Bašternák zaparkuje na mieste pre vozičkárov a obíde bez pokuty. Aby človeka neškrelo, že jeho za priestupok zastavia aj pokutujú, minister ponúkol osvedčený terč hnevu. Občas sme ho teda mohli vídať v rómskej osade, kde zopakoval, že tam, kde je neporiadok, treba udrieť. Doslova.
Externality tohto systému odvádzania pozornosti účinne ošetrila policajná inšpekcia. Inými slovami, ak bolo treba vyšetriť zlomené rebrá po zásahu, policajti sa vedeli zomknúť a odolať kritike aj za pomoci ministra.
Avšak. Systém nebol nastavený až tak geniálne, ako by najlepší minister vnútra dúfal. To už pravidelne ukazuje európsky barometer, ktorý sa pýta jednoduchú otázku: či občan danej krajiny verí alebo neverí danej inštitúcii, v tomto prípade polícii.