Autor je predseda predstavenstva Allianz – Slovenská DSS
Ešte v škole som sa o Ottovi von Bismarckovi učil ako o prvom kancelárovi Nemeckej ríše, veľmi nekompromisnom a tvrdom, ktorý, keďže chcel spojiť Nemecko železom a krvou, dostal prezývku „železný“ kancelár.
Až neskôr som sa o ňom dočítal aj iné – zaviedol spoločnú menu, podarilo sa mu založiť ústrednú banku a časom sa ukázal ako veľký prorok. Vybudoval aj prvý celoplošný systém sociálneho zabezpečenia v Európe, tzv. priebežný systém „pay as you go“.
Dodnes ho používa väčšina vyspelých krajín, Slovensko nevynímajúc. Stojí na princípe medzigeneračnej solidarity, keď štát, v našom prípade cez Sociálnu poisťovňu, vyberá odvody od ekonomicky aktívneho obyvateľstva a takto získané prostriedky následne prerozdeľuje prostredníctvom dôchodkov seniorom.
Tento systém rozhodujúcim spôsobom závisí od demografickej situácie danej krajiny a s tým súvisiacich ukazovateľov ako dĺžka dožitia či miera pôrodnosti. Preto priebežný systém bol vysoko efektívny a prebytkový práve za Bismarckových čias, keď „železný“ kancelár proste zavelil a rozhodol, že vek odchodu do dôchodku bude 70 rokov. Nakoľko stredná dĺžka života bola vtedy 46 rokov, tých vyvolených, ktorí sa reálne aj dostali do dôchodku a dostali nejakú penziu od štátu, bolo zopár.
Situácia sa však za viac ako storočie dramaticky zmenila.
Zase tá demografia
V súčasnosti sa priebežný systém v podobe prvého piliera stáva nielen archaickým, ale zároveň svojím čoraz väčšmi sa prehlbujúcim deficitom akousi časovanou bombou pre ekonomiky mnohých, často i veľmi vyspelých, krajín. Nie je totiž ani zďaleka stavaný na dnešné pomery a okolnosti.
Dôvodom je demografia - čoraz viac ekonomicky aktívnych mladých ľudí je potreba na zabezpečenie adekvátneho dôchodku pre čoraz väčší počet starých ľudí, ktorých neustále pribúda. No tých mladých niet.
