Autorka je programovou riaditeľkou Madisonskej iniciatívy v Nadácii Williama a Flory Hewlettovcov
Odkedy americké prezidentské voľby z novembra 2016 ukázali zraniteľnosť digitálnych kanálov, teda slabú ochranu pred šíriteľmi „spravodajských podvrhov“, diskusia o tom, ako bojovať s dezinformáciami neustala.
Za osem mesiacov, odkedy riaditelia Facebooku, Googlu a Twitteru odpovedali v americkom Kongrese na otázky, ako ruské zdroje využili ich platformy na ovplyvnenie týchto volieb, sme vykonali kus práce. Ak sa však nájde niečo, čo odhalilo v procese hľadania riešení, je to fakt, že neexistuje žiadne zázračné a jednoduché riešenie.
Namiesto komplexnej nápravy sa žiadajú jednotlivé kroky riešiace problém z rôznych uhlov.
Moderný informačný ekosystém je ako Rubikova kocka, kde sa vyžadujú rôzne ťahy na „vyriešenie“ každého jednotlivého políčka. V otázke digitálnych dezinformácií treba brať do úvahy minimálne štyri rozmery.
Kto to rozširuje
Po prvé: kto dezinformáciu rozširuje? K dezinformáciám šíreným zahraničnými hráčmi možno pristupovať úplne inak – aj z právneho, aj z normatívneho hľadiska – ako k dezinformáciám, čo šíria občania, hlavne v USA s ich jedinečnou ochranou slobody slova a relatívne prísnymi pravidlami o zahraničnom zasahovaní.
V Spojených štátoch možno jednoduchšie prípady zahraničnej intervencie riešiť kombináciou vyhľadávania slov a geolokačných techník, čím sa identifikujú dezinformátori spoza hraníc.
Tam, kde zlyhajú zmeny na úrovni poskytovateľskej platformy, možno použiť vládne zákroky, ako napríklad všeobecné sankcie.
Prečo to rozširuje
Po druhé: Prečo sa dezinformácia rozširuje? „Zlá informácia“ – čiže nepresná informácia šírená bez úmyslu – je celkom odlišná od dezinformácie alebo propagandy, šírenej zámerne.
Zabrániť hráčom s dobrými úmyslami, aby nevedomky šírili nepravdivé informácie, sa dá aspoň čiastočne kampaňami spravodajskej gramotnosti alebo iniciatívami overujúcimi fakty. No zabrániť vedomým šíriteľom zámerne rozširovať takéto informácie je ťažšie a závisí od ich konkrétnych cieľov.
Napríklad proti dezinformátorom motivovaným ziskom – ako už nechvalne známi macedónski tínedžeri, ktorí zarobili tisíce dolárov na stránkach s „podvrhnutými správami“ – by mohla pomôcť nová reklamná politika, ktorá naruší modely tržieb.
