SME
Štvrtok, 25. apríl , 2019
PÍŠU RICHARD Q. TURCSÁNYI A MATEJ ŠIMALČÍK - FÓRUM

Slovenská politika voči Číne stavia na prázdnych rečiach

Po summite 16+1 sme počuli len prázdne reči.

Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Autori pôsobia v zahraničnopolitickom think-tanku Inštitút ázijských štúdií

Stalo sa už folklórom, že po summite s čínskym premiérom sa oznamujú bombastické plány spolupráce. Nebolo to ináč ani po poslednom stretnutí v rámci platformy 16+1 pred vyše týždňom v bulharskej Sofii.

Po bilaterálnom stretnutí s Li Keqiangom, čínskym predsedom vlády, boli premiérom Pellegrinim oznámené plány, ako by Slovensko malo profitovať zo vzťahov s Čínou.

Výstavba širokorozchodnej železnice, export potravín do Číny, zníženie ciel na autá vyrábané na Slovensku či rola Slovenska ako „hubu“ pre čínske investície a poštové zásielky smerujúce do západnej Európy sú hlavné projekty, ktoré po summite slovenský premiér spomínal.

Ak sa však pozrieme na jednotlivé návrhy s nadhľadom a realisticky, prídeme na to, že prakticky neprinášajú nič nové, a ani nič zásadné.

Článok pokračuje pod video reklamou

Fico nasadil tón

Mnohé vyjadrenie súčasných slovenských predstaviteľov zapadajú do tónu, ktorý nastolil v roku 2007 vtedy relatívne čerstvý premiér Robert Fico počas svojej návštevy v Číne.

Fico vtedy vykresľoval Čínu ako zdroj investícií a destináciu pre slovenský export. Taktiež deklaroval, že aktívna ekonomická diplomaciu prinesie v horizonte niekoľkých rokov výsledky.

Tieto výsledky sa však doteraz nedostavili. Čínske investície na Slovensku sú minimálne a slovenský export do Číny v posledných rokoch dokonca klesá.

To neznamená, že niektoré ekonomické výmeny s Čínou nie sú profitabilné a v budúcnosti nemôžu rásť. Myslieť si však, že Čína sa zrazu stane kľúčovým ekonomickým hráčom priamo na Slovensku, je naivné.

Je na mieste pýtať sa čo vlastne Slovensko chce (a môže) vo vzťahoch s Čínou dosiahnuť? Prečo stále nemáme ani náznaky vhodnej politiky k Číne, a to napriek opakovaným stretnutiam vládnych predstaviteľov a opakovaným návrhom projektov, ktoré začali už pred viac než desaťročím?

Infraštruktúrny projekt po čínsky

Širokorozchodná železnica je azda najviac symbolickým projektom spolupráce s Čínou. Projekt zapadá do exotickej predstavy Číny ako krajiny budujúcej infraštruktúru v rozličných častiach sveta vtedy, keď „tradiční“ investori nemajú záujem.

Projekt by mal potenciálny obrovský vplyv na verejné financie Slovenska (premiér spomínal sumu 7-8 miliárd eur). Pellegrini uviedol, že "Čína má záujem" o tento projekt, je však otázne, či má tento záujem aj Slovensko. Inými slovami, je predĺženie širokorozchodnej železnice a čínska účasť na ňom v záujme Slovenska?

V rozpore s predstavami mnohých sa totiž po šiestich rokoch platformy 16+1 ukazuje, že čínska ponuka v tejto oblasti nie je pre štáty EÚ zaujímavá a dokonca ani realizovateľná v súlade s európskym právom.

Čína preferuje projekty budovať na základe priamej dohody s daným štátom (prípadne viacerými štátmi). Dohoda obsahuje úver so štátnou garanciou splatenia, viac či menej priamy výber čínskej firmy, ktorá následne často využíva pri realizácii dodávky čínskych materiálov a čínsku pracovnú silu.

Čínsky prístup je však problematický z viacerých dôvodov. V prvom rade budovanie takýchto projektov si v rámci EÚ (a v mnohých ďalších krajinách) vyžaduje verejný tender, v rámci ktorého sa transparentným spôsobom na základe vopred určených kritérií má vybrať firma, ktorá projekt zrealizuje najvhodnejším spôsobom.

Čínsky prístup sa snaží nutnosť verejných tendrov obchádzať tým, že pri podmienkach čerpania úveru je uvedená nutnosť využitia čínskej firmy.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5F4N na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5F4N na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čína


Článok je zaradený aj do ďalších tém Vlaky, Širokorozchodná

Hlavné správy zo Sme.sk

Kmotrík už vyberá nájomcu pre štadión. Predkupné právo stále ostáva štátu

Národný futbalový štadión sa môže predražiť o milióny eur.

Národný futbalový štadión v Bratislave vlastní Ivan Kmotrík.
Dnes píše Matúš Ritomský

A fašiangy nie sú cez čiaru?

Čo ukázala kauza „Gender swap“.

Publicista Matúš Ritomský.
Prezident Československej socialistickej republiky Gustáv Husák.

Penta ohrdla ponuku štátu, že kúpi jej nemocnicu

Vyberá si len hrozienka z koláča, vraví o finančnej skupine premiér Pellegrini.

Vizualizácia priestorov novej nemocnice Penty na bratislavských Boroch.

Neprehliadnite tiež

Dnes píše Matúš Ritomský

A fašiangy nie sú cez čiaru?

Čo ukázala kauza „Gender swap“.

Publicista Matúš Ritomský.

Srí Lanka (Hej, ty!)

Karikatúra denníka SME (kreslí Hej, ty! Györe).

Stĺpček Petra Schutza

Túžbe vlády po superšpitále neprekáža ani Penta

Pellegriniho pokus o kúpu nemocnice Penty je čisté zúfalstvo.

Peter Schutz
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Penta nám tú nemocnicu aspoň postaví

V budovaní verejnej infraštruktúry zlyhali všetci.

Peter Tkačenko
Komentár Zuzany Kepplovej

Keď Šefčovič tvrdí, že sa postavil antisystému

Ale čo Gašpar, Fico, Kaliňák či Blaha?

Zuzana Kepplová