Autor je riaditeľom bruselského Centra pre skúmanie európskej politiky
Podbne aj Salviniho nemecký náprotivok Horst Seehofer vytvoril krízu vo vládnucej koalícii, aby zabezpečil nové opatrenia proti azylantom snažiacim sa dostať do Nemecka z Rakúska. Keďže ich štáty sú vo finále nútené bojovať proti nelegálnej migrácii vlastnými silami, Salvini a Seehofer tvrdia, že sa musia zamerať na národné, a nie na európske riešenia.
V tom sa však mýlia.
Nelegálnych príchodov je menej
Pravda je, že Európska únia pomohla znížiť prílev mimoriadnych migrantov, ktorý výrazne poklesol od masového prívalu sýrskych utečencov cez Grécko a Maďarsko v roku 2015. Vďaka dohode, ktorú Únia dosiahla s Tureckom v marci 2016, už momentálne prejde cez grécke hranice len veľmi málo ľudí. Podobne aj počet prichádzajúcich v Taliansku je iba zlomkom celkových čísel z minulého roka.
Celkovo sa nelegálne prekročenie hraníc EÚ scvrklo na asi stotisíc ročne – v porovnaní s odhadovaným vyše miliónom v roku 2015.
Vzhľadom na viac ako 500 miliónov obyvateľov Únie je táto cifra veľmi dobre zvládnuteľná. Politici však aj naďalej využívajú tému migrácie, pričom vďaka niekoľkým výrazným prírastkom – hlavne veľkému počtu migrantov zachránených pri pobreží Líbye – ostáva táto téma vďačnou témou pre médiá.
Skutočným problémom na riešenie je otázka, ktorý štát by mal byť zodpovedný za tých, ktorí už vstúpili na územie EÚ. Neschopnosť Únie odpovedať na ňu uspokojivo pre všetky strany teraz ohrozuje ďalšiu existenciu schengenskej zóny voľného pohybu.
Kto má riešiť žiadosti
Papierovo má EÚ jasné pravidlá: podľa takzvanej dublinskej smernice je prvá krajina Únie, do ktorej azylanti vstúpia, zodpovedná za preskúmanie ich žiadosti. Štáty s vonkajšími hranicami ako Grécko a Taliansko sa však sťažujú, že im to spôsobuje nespravodlivé zaťaženie.
