Autorka je režisérka
Starnutie nie je krásne, ale dá sa prežiť. Tak znie novinový titulok, ktorý si stará mama mojej kamarátky vystrihla a prilepila na vnútornú stranu svojej škatuľky na drobnosti. V škatuľke na lieky bolo zas na vnútornej strane vrchnáka napísané: O život ešte nejde. Bola vtipná tou zriedkavou veľkorysou duchaplnosťou. Keď som sa s ňou zoznámila, mala vyše 80 a s obľubou plánovala budúcnosť so slovami: Keď raz budem stará...
Milovali sme ju. Nepochybne bola vľúdna, zábavná a rozhľadená, aj keď bola mladšia, ale vtedy bola stále niekde inde: cestovala, pracovala, písala, robila reportáže a rozhovory, ťažko by si našla čas na pohár vína s kamarátkami svojej vnučky. Starobu síce ešte len mala v pláne, ale čas ju spomalil, a tak sme mali možnosť spoznať dámu, akou sa chceme raz stať. Keď budeme mať 80 plus a ešte stále budeme mať starobu len niekde ďaleko na horizonte.
Najkrajšie roky života
Možno je odo mňa trúfalé písať o pôvabe seniorského veku, pretože ak mi budú príkladom moje dlhoveké babičky a prababičky, som len v polovici životnej cesty. Lenže to je tak: niekedy hľadáte témy vy a inokedy si témy nájdu vás. A tento text je výsledkom toho druhého prípadu. V posledných dňoch sa na mňa valia oslnňujúci seniori v celých regimentoch.
Keď náš významný vedec oslavoval 75 rokov, na oslave povedal svojim príbuzným a priateľom prejav. Jeho hlavným posolstvom bolo: nebojte sa starnutia, robte to, čo vás baví, konečne sa nemusíte starať o deti, o kariéru, o to, čo si kto pomyslí, robte veci, ktoré vo vás zapaľujú vášeň. A potom povedal, že najkrajšie roky života prežil od sedemdesiatky do sedemdesiatpäťky a verí, že ešte bude pokračovať.
Druhý príbeh sa ku mne dostal v pondelok. Na besede s čitateľmi v Piešťanoch za mnou prišla šarmantná dáma a povedala, že mi musí porozprávať o svojej mame. Vraj roky hovorila, že ak sa v zdraví dožije osemdesiatky, dá si na zadok vytetovať srdce. No a keď boli narodeniny na dosah, táto dobrá žena, ktorá celý život plnila sľuby, musela vymyslieť, ako z toho vykorčuľuje. Pod ihlu sa jej nechcelo, tak začala zháňať detské tetovačky. Tie však nedržali a aj štýl nebol celkom podľa jej gusta a tak jej to tetované srdce na kožu nakreslil manžel. Precízne, dokonale, perom. Vraj si dal záležať. A keď prišli gratulanti a bolo po prípitku, tak im ho tá čerstvá osemdesiatnička ukázala. Muselo to byť úžasné.