Niekedy je komentátorovi aj ľúto, že sa nemýli, ale predvídať špinavú komunálnu kampaň bolo asi také ťažké, ako uhádnuť, že aj zajtra vyjde slnko.
Niekedy však antikampaň môže byť užitočná, lebo sa dozvieme viac o sebe – napríklad, keď niekto vyvesí transparent, pod aký by sa nepodpísal ani Ján Mrva. (Je to nevkusné, ale znel takto: „Homoši preč z Bratislavy – Ján Mrva prvý katolícky primátor.“)

Niečo podobné časť bratislavskej verejnosti absolvovala predtým s falošnou „kampaňou“ Smeru, ktorý nápismi na cestách a chodníkoch akože podporoval primátora Iva Nesrovnala.
Obe antikampane mali spoločné to, že hoci bolo očividné, že žiaden príčetný kandidát by sa do niečoho takého nepustil, naletelo im aj množstvo inteligentných ľudí, ktorí sa vymedzujú proti konšpiráciám, hoaxom a zvyčajne používajú hlavu – dokonca aj na rozmýšľanie.
A keď zistili svoj omyl, snažili sa ho relativizovať slávnym „nie je to pravda, ale mohla by byť“.