Staré klišé: kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody, dnes presne vystihuje konanie polície v prípade Ľuboša Kosíka chtivého výpovede.

Darmo sa cítia jej predstavitelia a PR-číci dotknutí. Lebo naozaj si nikto nemyslí, že jedna reportáž je porovnateľná s procesom výsluchu či vydania. Zbytočne míňa polícia svoj kreatívny potenciál v statusoch na Facebooku či pri plamenných vyhláseniach.
Oveľa viac by policajtom na čele s Milanom Lučanským svedčilo, keby s rovnakou vervou a kreativitou skúšali spôsoby, ako Kosíka riadne vypočuť. Oni ich totiž nemusia ani hľadať, dávno ich poznajú, a keby aj nie, stačí sa spýtať rektorky Kurilovskej či vyšetrovateľa Šáteka.
Lebo tu naozaj nejde o nejaký PR problém, ale o objasnenie skutku, ktorý traumatizuje túto krajinu. Nie že by práve to sme od polície čakali, ale keď už nerobí, čo má, tak by si aspoň mohla zobrať príklad z prokuratúry a mlčať.
Hoci najlepšie by bolo konečne využiť nejaké tie spôsoby