Prejav zaznel na Dúhovom pochode Pride v Bratislave 14. júla 2018
Pôvodne som sa ospravedlnil. Mal som byť na jednom dávno plánovanom rodinnom stretnutí. Príbuzní ho zrušili. A tak som tu. Lebo rodinu treba utužovať aj tu. Rodinu našej spoločnosti, ktorá sa ešte stále musí učiť naplno prijať všetky svoje deti, aby nemuseli ponížení a potupení vo svojej ľudskosti odchádzať do cudziny. (Áno, je to narážka na Dostojevského).

Je to zvláštne. Byť hrdý Slovák je cnosť. Vymýšľame programy a projekty, aby sme v ľuďoch vzbudili hrdosť na svoju krajinu, na jej históriu, na jej súčasnosť, na ľudí v nej. Ale keď sa stretneme s prejavom hrdosti LGBTI ľudí, ktorí sa hlásia k tejto krajne, k tejto spoločnosti – to odrazu mnohých ruší. Aký tragický rozpor.
Hrdosť je veľmi dôležitá hodnota v živote každého z nás. Hrdosť je to, že sa ako človek dokážem postaviť a pozrieť ostatným okolo seba priamo do očí ako slobodná bytosť. Tu nejde o hrdosť na to, čo kto v živote dokázal. Aj keď je zrejmé, že tu dnes stojí množstvo talentovaných a vynikajúcich ľudí, ktorí túto spoločnosť posunuli a posúvajú vpred.
Ale ak to dokázali, tak len preto, že napriek svojej inakosti neprestali byť ľuďmi v tej najzákladnejšej definícii, totiž že si nenechali vziať svoju stvoriteľom darovanú dôstojnosť.