Autorka je psychologička a spisovateľka
Nedávno som si prečítala rozhovor s profesorkou psychológie Evou Gajdošovou. Pani profesorka v ňom kritizovala niektoré aspekty dnešného štýlu výchovy detí. Vyjadrila sa v ňom, napríklad, že rozmaznávanie deťom viac škodí ako prospieva.
Kloní sa k pevnejšiemu dodržiavaniu hraníc a viac autoritatívnemu, menej partnerskému štýlu výchovy. Napokon upozorňuje, že deti by sme nemali nútiť dosahovať výkony a podmieňovať nimi lásku.
Tieto názory ma neveľmi prekvapili. V rozhovore ma však zaujali dva momenty. Pani profesorka totiž nezohľadňuje výchovu v kontexte všeobecného ducha doby. Deti predsa vychovávame tak, ako žijeme, žijeme v čase, ktorý bezhraničnosti a rozmaznávaniu vyslovene praje.
Žijeme v čase, v ktorom veríme, že stačí len chcieť. Zo všetkých strán počujeme upozornenie, že ak sa nám nedarí, zrejme sa príliš nesnažíme. Nejedna motivačná príručka nás učí, že možné je čokoľvek, treba ísť za svojimi snami, neslobodno sa nechať zastrašiť názormi a očakávaním okolia. Kráľom dneška je indivíduum a jeho priania.
