Nazvať svoju iniciatívu Aliancia za rodinu, prípadne Zastavme hazard, je marketingovo šikovný ťah. Veď kto by už mohol byť „proti rodine“, kto by chcel „rozhýbať hazard“?

Lenže tak ako (tá správna a jediná) rodina nie je zaklínadlom dobra, hazard ako taký nie je prevtelenie diabla ani utajeným piatym jazdcom Apokalypsy, ktorého treba vždy a za každú cenu likvidovať. Zastavovanie hazardu totiž stojí kopec námahy a peňazí, pričom výsledky sú veľmi pochybné.
V skutočnosti by nám nemalo ísť o zastavovanie hazardu, ale o odstraňovanie prejavov patologickej závislosti od hazardu. Čo sa oveľa lepšie dosahuje zákonnými reguláciami, lebo tak možno nastaviť férové podmienky a sledovať, čo sa v spoločnosti deje.
Preto dnes otázka nestojí tak, či zlikvidujeme internetové kasína, to sa totiž nedá, ale či existuje dôvod, aby mal Tipos monopol na ich legálnu prevádzku. Ak existuje, zatiaľ sme ho nepočuli.