Autor je riaditeľ Slovenského priemyselného združenie pre obaly a životné prostredie (SLICPEN)
A už to máme aj v správach a „na vláde“. Plastové tašky a plastové fľaše alebo aj také nevinné tyčinky do uší a vlhčené vreckovky sa stali predmetom novodobého pohonu na čarodejnice.
Plasty sa stali vlastne nadávkou a zabudlo sa, že problémom nie je materiál, ale správanie sa ľudí. Plastom pripočítajme k dobru, že v mnohých ohľadoch prispeli k tomu, že nemáme problémy so zásobovaním a potraviny nám vydržia omnoho dlhšie čerstvé. Znečistenie prírody vrátane morí nespôsobuje plast sám osebe, ale ľudia, ktorí sa nesprávajú, tak ako by mali.
Namiesto triedenia a recyklácie odpad odhadzujú. Je len na nás, či si myslíme, že zákaz alebo obmedzenie výrobkov je správnym riešením pre životné prostredie.
Aktuálny slovenský nápad sa zdá chvályhodný a aj ľúbivý - zálohovanie PET fliaš, presnejšie plastových jednorazových fliaš, by mohlo zachrániť našu prírodu a dostať nás k vytúženému cieľu aspoň polovicu všetkého odpadu recyklovať a mať čisté lesy, ale nie je to tak.
Recyklácia nás nespasí
Ani stopercentná recyklácia PET fliaš nezachráni Slovensko.
Neexistujú presné čísla o množstve PET fliaš predaných na Slovensku za rok, pretože evidencia, ktorú musia výrobcovia viesť, hovorí o plastoch ako celku. Odborné odhady sa pohybujú v rozmedzí od 25 000 až do 30 000 ton za rok.
Obalov je podľa údajov ministerstva životného prostredia uvedených na trh viac ako 470 000 ton za rok. To znamená, že PET fľaše tvoria len štyri až šesť percent všetkých obalov uvedených na trh. Keby sme dosiahli 100 percent recyklácie všetkých PET fliaš, tak celková miera sa pohne len minimálne.
