Svetlana Alexijevič, Poslední svedkovia, preložia Silvia Šalatová, Absynt 2018
Už sa zdalo, že bieloruská novinárka a spisovateľka Svetlana Alexijevič vyspovedala všetky najzraniteľnejšie obete vojny. Až teraz je hrôzostrašná pentalógia úplná. Prehovorili poslední svedkovia.
Od vyjdenia originálu v ruštine uplynulo viac ako tridsať rokov. Medzitým sa veľká časť posledných svedkov zmenila na svedkov definitívne odídených. Po veteránoch frontových bitiek zomierajú aj tí, ktorí boli v čase vojny malé deti.
Spomienky posledných svedkov sú preto ešte vzácnejšie. Ochota ich zaznamenať, aby sa nestratili spolu s ich životmi, je úctyhodná. Zlo má šialenú zotrvačnosť a jeho stopy v ľudských dušiach sú hlbšie ako stopy čohokoľvek iného. Kto verí na liečivú silu času, bude šokovaný nefunkčnosťou takéhoto očakávania.
Najmladší poslední svedkovia mali na začiatku vojny dva-tri roky. Starší päť, sedem alebo najviac dvanásť. Všetkým rovnako sa v životoch usadil strach, zápach krvi a zhorených domov či pohľad do vyhasnutých očí povraždených otcov a matiek.
Z hrozných zážitkov ich mohla vyliečiť láska, čas, relatívne úspešné životy v povojnovej ére alebo práca. Napriek tomu všetkému vojnová trauma poznamenala ich dni, noci, sny aj vzťahy k ostatným.
Každý človek má svoj osobný prvý okamih, na ktorý je schopný si z detstva spomenúť. Väčšinou je to niečo z kategórie výnimočná banalita. Stáva sa výnimočnou práve tým, že je zapísaná kurzívou na prvej strane spomienok.
Poslední svedkovia nemali na výber. Zážitky z vojny vtrhli do ich privátnych databáz bez toho, aby si žiadali súhlas. Jediným šťastím je skutočnosť, že prežili a nezostali s tisíckami ďalších podrezaní, zastrelení a pohodení v masových hroboch v Bielorusku, Rusku alebo Ukrajine.
Bezbranní
Spôsoby, akým trpeli vo vojne nevinné deti, boli rozmanité. Spájala ich extrémna bezbrannosť obetí a neskutočná miera zverstva. Prvým i najčastejším dôsledkom vojny bola deštrukcia rodiny. Otcovia odchádzali na front alebo k partizánskym oddielom. Matky boli postrieľané a odvlečené.
Deti, ktoré vďaka šialeným náhodám prežili, zostali hladné. Dospeli stonásobnou rýchlosťou. Hlad je často synonymom vojny. Objaviť kúsok jedla nebolo o nič ľahšie ako sa skryť pred vraždiacimi vojakmi.
