Autor je redaktorom MF DNES
Je to dvadsaťpäť rokov, keď v Poľsku, krajine, ktorá sa stala symbolom zvrhnutia komunizmu, zvíťazili komunisti v parlamentných voľbách a stali sa najsilnejšou stranou v parlamente.
Prezident Lech Walesa ich síce vtedy prinútil, aby na čelo vlády postavili šéfa menšej koaličnej strany Waldemara Pawlaka a šéf komunistov Aleksander Kwaśniewski zostal len šéfom poslaneckého klubu v Sejme. Naplno to však Walesovi vrátil o dva roky neskôr, keď nad ním zvíťazil v prezidentských voľbách.
Poľsko sa nerozsypalo, ani nezamierilo od NATO a Európskej únie k Rusku, práve naopak. Bol to Kwaśniewski, kto previedol Poľsko všetkými zákrutami a s jasnou víziou oslávil v roku 1998 ako hlava štátu vstup Poľska do aliancie aj o šesť rokov neskôr do Európskej únie.
Dnes tento najpopulárnejší zo všetkých slobodne zvolených poľských prezidentov stojí na tribúnach vedľa Walesu ako ochranca rútiacej sa poľskej demokracie, brániacej sa pred náporom nacionalistických síl okolo Práva a spravodlivosti, ktoré si uzurpujú totálnu kontrolu nad štátom.
