Autor je predseda Rady európskych vydavateľov, generálny riaditeľ de Persgroep
Keby mi niekto povedal, že internet zažije prielom a že budem môcť byť stíhaný za prijímanie odkazov na články s priateľmi a príbuznými, ak schvália istý zákon, ako prvý by som sa hnal podpísať petíciu za zablokovanie tohto zákona.
Keby som sa dopočul, že hlasovanie za smernicu Európskej únie o autorských právach znamená koniec Wikipédie, mémov a otvoreného internetu, hlasoval by som proti nej.
Našťastie pre nás všetkých, žiaden takýto zákon nikto nenavrhol.
No, bohužiaľ, sa vás zúrivá a často hysterická kampaň rozdúchaná horlivými radikálnymi bojovníkmi proti autorským právam, podporovaná lobistickou kampaňou amerických internetových gigantov za 36 miliónov dolárov, snaží presvedčiť, že návrh EÚ na Príbuzné právo vydavateľa, ktorý momentálne prechádza legislatívnym procesom, prinesie koniec internetu, ako ho poznáme.
Ale figu!
A veru len figu nájdete na internete, ak vydavatelia tlače nebudú môcť naďalej financovať profesionálny, z faktického hľadiska overený žurnalizmus, ak padnú malí, špecializovaní vydavatelia, ak vydavatelia tlače nebudú už môcť financovať korešpondentov, ktorí vám ponúkajú správy, zábavu, komentáre a analýzu z celého sveta, ktorý zavaľuje internet informáciami, za ktoré sme my, vydavatelia, právne zodpovední.
Vydavatelia za obsah zodpovedajú
Prichádza návrh zákona o autorských právach – aspoň toľko je pravda – týkajúci sa Príbuzného práva vydavateľa. V súčasnosti vydavatelia nemajú vlastné práva chrániace ich tlačené publikácie podľa autorského práva Únie: súčet príspevkov od novinárov, fotografov, grafikov a redaktorov nie je chránený na úrovni vydavateľov.
“Dúfame, že dospejeme do bodu, keď bude pre noviny rovnako neprijateľné, aby ich kopírovali a zarábali na nich bez povolenia v online svete, ako to odjakživa platí v tom offline svete.
„
Právo vydavateľa by urobilo z vydavateľov držiteľov práv na konečný vydaný produkt.
Za posledné dva roky schválili Právo vydavateľa štyri významné výbory Európskeho parlamentu, čím uznali, že vydavatelia potrebujú tento zákonný nástroj, aby autorské práva zodpovedali digitálnemu veku a súčasnej situácii, keď cenný vydavateľov obsah bežne kopírujú, opätovne využívajú a speňažujú iné spoločnosti, bez povolenia či náhrady.
Vydavatelia by mali vlastniť obsah
No Big Tech vyhral minul týždeň dôležité hlasovanie v Európskom parlamente, aby smel pozmeniť mandát, čo prijal právny výbor pre návrh smernice.
Je ťažké bojovať proti loby, ktorá propaguje lži a populistickú propagandu. Musíme čo najsilnejšie zdôrazniť, čo je v hre pre budúcnosť európskej tlače, ak nebudeme mať právne prostriedky ako spoločnosti primať zasadnúť si s nami a dať nám licenciu na mediálny obsah, aby sme mohli naďalej investovať do novinárov, voľných prispievateľov a fotografov.
Dúfame, že dospejeme do bodu, keď bude pre noviny rovnako neprijateľné, aby ich kopírovali a zarábali na nich bez povolenia v online svete, ako to odjakživa platí v tom offline svete.
Právo vydavateľa by predbežne bolo dobrým prvým krokom a povzbudilo by skôr vyjednávanie ako súdne pojednávanie. Čím férovejší bude digitálny ekosystém, tým lepšie môžeme financovať profesionálnu žurnalistiku a tým hodnotnejším môžeme internet urobiť.
Cynické referendum
Takže až vás nabudúce požiadajú, aby ste podpísali petíciu proti tejto reforme autorského práva (s cynickým názvom #savethelink / #zachráňte odkaz), vedzte, pod čo svoje meno pridávate: pod právo kradnúť a profitovať z úsilia druhých a pod investície a ochranu internetových gigantov USA.
Keď Wikipédia najbližšie vypne a oznámi vám, že koniec sa blíži, vedzte, že aj Wikipédia uznala, že vedela o tom, že internetové encyklopédie majú výnimku z tejto smernice, a spýtajte sa sami seba, prečo používajú taktiku zastrašovania založeného na nepravdách, alebo prečo sa zdá, že sa vždy objavia na vrchole rebríčkov Google!
Slobodná, nezávislá tlač je zásadná pre našu drahocennú demokraciu. Odkaz (the link - pozn. red.) a otvorený internet sú v absolútnom bezpečí – čo by nás malo znepokojovať, je otázka, aký spravodajský ekosystém by sa nám páčil. A či si vážime rôznorodú, nezávislú tlač v Európe.
Autor: Christian Van Thillo
