V stredu Orbánov kabinet ohlásil, že svoj podpis pod spoločné vyhlásenie OSN k migrácii stiahne. V piatok uviedli do platnosti ďalší zákon z balíka sugestívne nazvaného Stop Soros, ktorým uvalili daň na mimovládky, ktoré „ukazujú migráciu v pozitívnom svetle“.
Oba kroky vychádzajú z rovnakej filozofie – vláda určila, že migrácia ako taká je neželaný fenomén, pred ktorým sľúbila svojich občanov ochrániť. Tvrdí, že na takúto politiku získala mandát vo voľbách – napríklad nadháňačskou kampaňou za hranou únosnosti, hovoríme my.
Posun je tu taký, že ešte v čase stavania plota sme počuli Orbána vykladať, ako chráni schengenskú hranicu pred nelegálnymi prechodmi na územie únie. Dnes už jednoznačne jeho politika ukazuje, že je proti migrácii ako takej (nelegálnej či legálnej).
Prekáža mu, že nezáväzná deklarácia OSN hovorí o sťahovaní ľudí v dôsledku konfliktov, prenasledovania či jednoducho „za lepším“ v pozitívnom duchu. Nie ako o hrozbe, ale pohybe, ktorý musíme pochopiť a snažiť sa ho nejako „kočírovať“.
Rok 2015 bol výnimočný, pomohol európskej politickej komunite pochopiť, že migrácia nie je len niečo, o čom sa chcú Taliani obsesívne rozprávať na summitoch. Ale globálny fenomén, ktorý dokáže zmeniť politickú scénu. Ako sme videli za posledné roky, európske voľby sa lámali na otázke prijatia alebo odmietnutia migrácie.
