Ako sa tak dívame, strana SaS opúšťa poučkový liberalizmus jedna radosť.
To sa týka ich odmietavého postoja k cudzincom, kde argumentujú, že naše platy neporastú a z nezamestnaných nebude ubúdať, ak vláda otvorí dvere pracovníkom z tretích krajín. Vyzývať vládu, aby prednostne riešila našich nezamestnaných a až potom vpúšťala pracovnú silu, po ktorej pištia zamestnávatelia, nie je typ politiky, akú by sme čakali od ekonomických liberálov. Navyše s tým idú neskoro.

Rovnako by sme od nich v kultúrno-spoločenských otázkach nečakali, že budú na vrchole utečeneckej krízy viesť reči o neprispôsobivých ľuďoch z moslimských krajín. Zostáva nám dúfať, že predseda Sulík si už našiel inú zábavku ako výklad Koránu v štýle IS.
Ani návrh virtuálneho účtu, ktorý teraz prezentovali Cigániková a Jurzyca, netriafa zavedenú predstavu o tom, čo chcú presadzovať učebnicoví liberáli. „Ako k tomu prídu tie šičky, že platia vzdelanie majetnejším, ktorí potom odídu liečiť za vyššie platy do zahraničia?“ pýtala sa autorka zdravotníckej reformy SaS.
Síce logikou, kto na koho dopláca, sa väčšinou len vzájomne dourážame – Česi a Slováci by mohli dávať lekcie, že výčitkami sa spoločnosť (a štát) neudržuje, práve naopak. V jadre však Cigánikovej opatrenie skôr vyrovnáva nerovnosti a pôsobí solidarizujúco, čo musí ortodoxnému saskárovi znieť priam protivne.