Autor je evanjelický teológ
Leto 2018 by sme si mali dobre zapamätať. Dozrieva nám tu všakovaké ovocie. Kým záhradkári sa chvália výstavnými kusmi, spoločnosť je v rozpakoch z toho, čo vyrástlo a dozrieva v hlavách ľudí.
Darí sa nacionalizmu, ktorý mysle ľudí neotvára. Práve naopak. Uzatvára prúd myšlienok v debatách ľudí do začarovaného kruhu historických krívd a hľadania nepriateľov.
Hovorí síce o vzájomnosti. Myslí tým však odmietanie všeľudskej vzájomnosti a nahrádza ju kmeňovo, rasovo a nábožensky podmieneným nekritickým obdivom k tým, čo sú vraj „naši“.
V biblickej literatúre je na túto situáciu známe priliehavé príslovie: Otcovia jedli trpké hrozno a synom stŕpli zuby.
Od roku 1989 na Slovensku nikdy nebola núdza o apoštolov romantizovanej kresťanskej všeslovanskej vzájomnosti. So zhovievavým úsmevom sme ich brali ako neškodných hobby historikov, čo majú mať právo na svoj názor. Veď za totality mnohí z nich preto sedeli v base.
