Toľko opatrnosti a ohľaduplnosti, koľko sa v Smere nájde, keď sa povie meno Lajčák (za prezidenta), sme jakživ nevideli. A od neho prichádza prepiato diplomatické nie.

Vzhľadom na čas predpokladáme, že Smer predstaví známeho človeka, ktorý predstavovať nepotrebuje. No či je taký človek známy aj Smeru, to nevieme povedať.
Z použiteľných mien sa dalo uvažovať aj o Kažimírovi, ktorý však – už je to oficiálne – smeruje do NBS. A ďalej sa môže pokúšať o európske štruktúry (eurogrupa nevyšla).
Odstredivá je aj Lajčákova kariérna dráha. Bolo by to priam vzorové, že najsilnejšia strana má na orbite kádre európskej a svetovej kvality. No nedá sa nevšimnúť, že títo svoje väzby k Smeru skôr rozvoľňujú, než posilňujú.
Tiež sa zdá, že vnútri strany to silnými kádrami či novou krvou nebuble – previerkou bolo zostavovanie Pellegriniho vlády. Zatiaľ neodídený predseda chodí po regiónoch šíriť zvesť, ako to "naozaj" bolo s udalosťami po Kuciakovi. No že by tým robil dobrú službu strane, sa povedať nedá.